Americký buldog

 Povaha plemena
Buldog je vynikajúci spoločník, výborný strážca a mimoriadne oddaný pes. Bol zrodený, aby slúžil svojmu pánovi. Sú vhodní k deťom a dobre si rozumie aj s ostatnými domácimi zvieratami. Je samostatný vo svojom rozhodovaní a netrpí zmenami nálad.Obzvlášť samce bývajú závislí na pánovi, kým samica inklinujú skôr k deťom. Je to športový pes, ktorý sa ale hodí aj k lovu.

Popis amerického buldoga
Charakteristickým rysom amerického buldoga je jeho statná a svalnatá atletická postava s veľkou, štvorcovou hlavou a širokou hruďou. Má skrátený ňufák sformovaný do krabice a hlbokú, nadmerne slintající papuľu s miernym predkusom.Chrbát je krátky a silný, brucho mierne vtiahnuté a končatiny výborne osvalené.Stredne silný chvost by mal dosahovať k pätám. Srsť je krátka, tvrdá a lesklá, s minimálne päťdesiatimi percentuálnym zastúpením bielych škvŕn. Pretože sa nejedná o typického výstavného psa, pohybuje sa jeho veľkosť a váha v pomerne veľkom rozmedzí. Výška v kohútiku je od 43 do 71 cm a váha od 30 do 61 kg. V priemere sa dožíva 16 rokov.



Klasifikácia FCI
Americký buldog je národným plemenom a FCI (Medzinárodná kynologická federácia) ho doteraz neuznala.




Základná starostlivosť o psa
Buldog potrebuje prítomnosť svojej rodiny a svojho pána, potom je šťastný. Úprava srsti sa prevádza kefou s pevnými štetinami a kúpe sa, len keď je to naozaj nutné.Srsť nevydáva žiadny zápach a preto je buldog vhodný aj pre alergikov. Ak má pes bielu farbu, je potrebné skontrolovať, či nie je hluchý. Americký buldog potrebuje aspoň mierne cvičenie. Pretože je to však plemeno zo skupiny molossov, je treba byť dôsledný a hlavne trpezlivý. Pes by sa mal naučiť vypočuť na prvý rozkaz. Hoci je schopný sa mnohému naučiť, nie je určený pre vrcholovú kynológiu.

 

História plemena americký buldog
Predchodcom tohto plemena je Anglický buldog čiže Bull, ktorého používali pri love medveďov ako návnadu a tiež pri býčích zápasoch (Bull = býk). Spolu s anglickými emigrantov bol potom privezený do Ameriky. Kým v Anglicku bol šľachtením zmenšený a jeho povaha bola zmiernená, v Amerike zostal divoký a energický.

Prvýkrát bol termín bulldog použitý v roku 1631 pre psov, ktorí lovili diviaky a boli ochotní za svojho pána položiť život. Túto vlastnosť potom totiž dedili aj buldoci používaní k stráženiu stád a obydlí farmárov.Po druhej svetovej vojne plemeno takmer zaniklo, ale vďaka snahe istého pána Johnsona zo štátu Georgia sa podarilo buldoga uchovať pre ďalšie generácie. V jeho rodine je chov amerického buldoga tradíciou, ktorú založil jeho otec. Pán Johnson teda nakúpil najlepšie psy, ktorí ešte ostali, a založil líniu, ktorá je považovaná za najlepšiu na svete. Jeho psy vyzerajú už niekoľko desiatok rokov rovnako a sú tak dobrí, že za jedného mu ponúkali až 50 tis. dolárov. Nepredal. Tento, dnes už starý pán, bol zvolený za predsedu Celosvetového amerického buldog klubu a je to on, kto sa najväčšou mierou zaslúžil o popularizáciu tohto plemena. V Amerike je buldog takmer legendou a stal sa dokonca maskotom námorných síl.

Americký bezsrstý teriér

Povaha plemena
Americký bezsrstý teriér je veľmi intelientní, živé a bystré plemeno. Je spoločenský a rád sa podieľa na akejkoľvek činnosti svojho pána. Pôvodom sa jedná o lovecké plemeno ai dnes má dobre vyvinuté lovecké inštinkty, ale bezsrstí psi sa pre lov nehodí. Avšak osrstenie psy sa môžu výborným a húževnatými lovci. Je to veľmi energický pes a dobre sa hodí pre rôzne psie športy predovšetkým agility, a vďaka svojej inteligencii sa rýchlo učí. S cudzími ľuďmi a deťmi vychádza veľmi dobre. K iným psom i mačkám má tiež veľmi vrelý vzťah.


Popis amerického bezsrstého teriéra
Americký bezsrstý teriér meria v kohútiku 18 - 41 cm a dosahuje váhy 2,5 - 7 kg.Hlava má tvar tupého klinu. Uši majú tvar písmena V, sú nesené vzpříma a leží ďaleko od seba na okrajoch lebky. Okrúhle strednej oči sú položené šikmo. U bezsrsté varianty môžu mať akúkoľvek farbu, osrstená verzie sú najčastejšie tmavo hnedé alebo jantárové. Ňucháč je čierna. Telo je o niečo dlhšie než vyššie. Chrbát je silná a rovná. Ramená sú dobre osvalené.Zadné nohy sú taktiež dobre osvalené. Labky sú kompaktné a oválne. Chvost sa smerom ku špičke zužuje av pokoji býva voľne nesený, pri vzrušení je zahnutý nahor. U bezsrsté varianty sú jedinými chlpy fúzy a pesíky na ňufáku a obočie. Šteňatá sa síce rodia s tzv srsťou, ale tá okolo 6 - 8 týždňa zmizne. Farba kože je prijateľná akákoľvek. U osrstené varianty je srsť krátka, hustá a lesklá. Farba je takmer akákoľvek okrem sfarbenia merle. Priemerný vek tohto teriéra je 14 - 16 rokov.


Klasifikácia FCI
FCI toto plemeno zatiaľ neuznala.

Základná starostlivosť o psa
Bezsrstá variantu postačí občas vykúpať. Môže sa stať, že je koža vysušená a šupinatá, preto môžete psíka namazať krémom pre bábätká. Osrstené psíkov môžete čas od času vykefovať, ale tiež to nie je nevyhnutne nutné. O bezsrstá variantu je potrebné v lete chrániť pred slnečným žiarením av zime proti chladu. Toto plemeno je veľmi hodné na agility alebo skúšky poslušnosti, veľmi rýchlo sa učí.

História plemena americký bezsrstý teriér
Americký bezsrstý teriér, ako už názov napovedá, pochádza zo Spojených štátov. Jedná sa o pomerne novo uznané plemeno. Za rok ich považujeme rok 1972, kedy sa vo vrhu osrstených potkaních teriérov objavila neochlpené fenečka pomenovaná Josephine.Chovateľom bol Edwin Scott, ktorého veľmi zaujala a začal s chovom. Základom chovu sa stali Josephininí potomkovia a potkania teriéry. Edwin Scott nikdy nepřikřížil iné plemeno. Roku 1999 sa United Kennel Clubu predstavil potkania teriér, aj Scott predviedol svoje bezsrsté psíkov. UKC tieto psy uznala ako bezsrtou variantu potkana teriéra. Potom dostali ako osrstenie tak bezsrstí jedinci názov americký bezsrstý teriér. Bezsrstého amerického teriéra uznalo UKC roku 2004. 

Afgánsky chrt

Povaha plemena
Dôstojný, vznešený, hrdý,majestátny a nezávislý. Tak by sadala charakterizovať  

typickápovaha afganského chrta. Jehoorientálne, ušľachtilý výraz sveľkou dávkou sebavedomia,rezervovanosti a zdržanlivosti najednej strane a impulzivity aždivokosti na strane druhej,vzbudzuje dojem, že chovať ho nie je jednoduchá záležitosť. Je skutočne potrebné mať určité skúsenosti a predovšetkým veľkúmieru tolerancie. Potrebuje dôrazné, ale vľúdne

 povely. Nie je to však pes, ktorý vásvždy a bez výhrad poslúchne na slovo. Napriek tomu je to citlivý a láskavý spoločník,ktorý sa chová k ostatným vo svojej svorke ako rovný k rovným. K cudzím je všakčasto prezieravý.

Popis afganského chrta
Na prvý pohľad vás afganský chrt zaujme svojou krásnou hodvábne jemnou srsťou,

pričom sú prípustné všetky farby a kombinácie. Je to veľký, silný pes s výškou vkohútiku od 63 do 74 cm a váhou až do 27 kg. Má dlhú hlavu, čierny alebo tmavohnedý ňufák a zvislé, priliehajúce uši. Hlboký hrudník a rovný chrbát je zakončenýnízko posadeným chvostom sa slučkou. Má dlhé a silné končatiny a veľké, dobreosrstené laby. V priemere sa dožíva 12-14 rokov.

Klasifikácia FCI
Plemenný štandard bol utvrdený v roku 1907 vo Veľkej Británii, kde tiež v roku 1926vznikol prvý chovateľský klub. Podľa FCI (Medzinárodnej kynologickej federácie) jeafganský chrt zaradený do skupiny X. - Chrty, sekcia 1 - Chrty, bez pracovnejskúšky. Pôvodným určením to bol lovecký pes, určený na naháňanie vysokej zveri,teraz je vedený ako strážny a spoločenské plemeno. Oficiálna skratka pre ČR je AF

Základná starostlivosť o psa
Vzhľadom k jeho nádhernej srsti je dôležité jej pravidelné udržiavanie, aby zostalahodvábna a nezplstnatelá. Preto už od skorej mladosti šteňa navykáme na kúpele akefovanie. Dôležitá pre kvalitnú srsť je tiež strava bohatá na vitamíny a kvalitná kozmetika, vrátane kondicionérov a olejov. Srsť rozčesávajú zásadne

 pokúpeli, kým je mokrá.

Afganský chrt potrebuje veľmi veľa pohybu a fyzickej záťaže. Vzhľadom k jehotvrdohlavosti sa však neodporúča nechať chrta pobehovať na voľno.

Šteňa s PP môžete kúpiť za cca 10 tis. Sk, je však potrebné dobre zvážiť, či vám povaha a určité špecifiká chovu tohtoaristokratického krásavca budú vyhovovať.

História plemena afgánsky chrt
Ako plemeno vznikol afganský chrt už v prvom tisícročí nášho letopočtu, ale zmienkyo ňom vraj siahajú dokonca až do čias sumerskej ríše. Základom pre vznik plemenabolo kríženie pôvodného afganského loveckého chrta a perzského

 chrta (Saluki). Zasi trinástich typov pôvodných loveckých chrtov boli pre vyšľachtenie dôležití najmä dva z nich. Chrt horský - Murray, ktorý bol používaný najmä na lov horskýchdivokých kôz a chrt nížinný - Ghanzi, používaný pri love v stepiach. Oba dva typy saod seba líšili hlavne dĺžkou srsti a stavbou tela. Okrem lovu pomáhali pastierom so strážením stád a obydlí. Ich život bol často cenený viac ako život ľudský a kto psoviublížil, alebo ho dokonca zabil, bol odsúdený na smrť.

Dnešná podoba plemena už vyzerá inak a je výsledkom šľachtiteľských snáh chovateľov najmä vo Veľkej Británii, kam boli prvýchrty dovezení koncom 19. storočia. Je zaujímavé, že do Čiech doviezol prvéhoAfghan až v roku 1965 vtedajší riaditeľ libereckej ZOO.