Artoisský durič

Povaha plemena
Artoisský durič je spoločenský pes, ktorý veľmi dobre znáša život vo svorke. Je povahovo vyrovnaný s jemným, láskavým až nežným charakterom. Pri love je veľmi vytrvalý a dokáže hlásiť zajaca treba hodinu aj v zlom počasí. Má charakteristicky vysoký hlas, ktorý je počuť na veľkú vzdialenosť a patrí k najzaujímavejším v psej ríši. Nie je najrýchlejší, ale všetko vyvažuje svojou húževnatosťou a nebojácnosťou, s ktorou sa dokáže postaviť trebárs i diviaky. Navyše je veľmi otužilý a môže pracovať za akéhokoľvek počasia v lese, húštinách aj na pláňach.

Popis artoisského duričov
Artoisský durič je svalnatý, dobre stavaný pes. Nie je príliš dlhý, pomer dĺžky k výške je zhruba 1:1. Výška v kohútiku je rovnaká u oboch pohlaví a dosahuje 53 až 58 cm. Priemerná váha je 28 až 30 kg. Lebka je široká a silná, pomerne krátka a zo zhora sploštená, ňucháčová partie je štvorcová s veľkým, čiernym nosom s dobre otvorenými nozdrami, nosný chrbát je rovný, spodná pysk je prekrytý horným a zuby majú nožnicový skus. Oči má artoisský durič tmavo hnedé, okrúhle a posadené nie príliš blízko pri sebe. Uši sú zavesené približne vo výške očí a sú široké, ploché a jemné, dosahujúce až ku špičke nosa. Krk má silný, chrbát široký a pevný, mierne klenuté rebrá, hlboký, dlhý hrudník, ktorý dosahuje až k lakťom. Chvost je kosákovite nesený, nepřetočený dopredu a je tiež silný. Hrudné aj panvové končatiny sú silné a dobre osvalené. Pohyb pôsobí ľahkým a pravidelným dojmom.Artoisský durič má krátku, priliehavú srsť s trikolórním sfarbením. Farby sú tmavo pálená, prechádzajúca k zaječímu odtieňa s plášťom alebo s veľkými platňami.Priemerná dĺžka života je 12 až 14 rokov.

Klasifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je artoisský durič zaradený do skupiny VI. - Duriče, farbiare a príbuzné plemená, sekcia 1.2 - Duriče strednej veľkosti, s pracovnou skúškou. Oficiálna skratka pre SR je AH. Pôvodným využitím to bol lovecký pes, dnes lovecký pes a spoločník.

Základná starostlivosť o psa
Artoisský durič vyžaduje dostatok pohybu a pravidelné, dlhé vychádzky za každého počasia. Je zvyknutý žiť vo svorke, preto keď je sám, môže trpieť. Srsť je potrebné občas vykefovať a vyčistiť, inak tento pes nepotrebuje žiadnu špecifickú starostlivosť.

História plemena Artoisský durič

Už v dobe Henricha IV. a Ľudovíta XIII. bolo vo Francúzsku toto plemeno mimoriadne obľúbené pri štvaniciach. Bolo dokonca považované za najlepšie plemeno pre lov zajacov. Postupom času ale dochádzalo k prokřížení s inými plemenami a koncom 19. storočia bolo už veľmi ťažké nájsť čistokrvné jedinca. Hoci boli snahy o zachovanie plemena, boli vždy neúspešné a po 2. svetovej vojne sa malo za to, že plemeno úplne vymizlo. Našťastie sa v 70. rokoch dvadsiateho storočia istý pán Andréchy v kraji Somme rozhodol o rekonštrukciu plemena a vďaka jeho úsiliu si artoisský durič opäť dobýva miesto na slnku. Teraz je používaný k lovu so strelnou zbraňou. 

Argentínska doga

Povaha plemena
Argentínska doga je stelesnením toho, pre čo bola vyšľachtená - strážca a ochranca. Je to inteligentný pes, dobre sa učí, ale potrebuje dobrý výcvik. Výcvik a výchova určujú, aký bude pes v dospelosti. Okrem stráženie sa hodí aj ku štvaniu zveri a aportovanie, pretože má vynikajúci čuch a je veľmi vytrvalý a rýchly. Môže byť primerane ostrý, je odvážny, bojovný a pri love alebo stráženie nešteká. Je hravý, živý, vhodný aj ako spoločník, a to aj k deťom. Je to dominantný pes, ktorý na seba rád upozorňuje. Vyžaduje stálu pozornosť, a ak mu ju nedáte, je to pre neho niečo ako trest. Priestor, ktorý má k dispozícii, rýchlo ovládne, a ak sa mu ostatné zvieratá nechcú podriadiť, vyvoláva bitky, ktoré môžu byť pre protivníka fatálne. Pokiaľ nie je majiteľ dostatočne autoritatívne a dôsledný, bude chcieť ovládnuť aj jeho.

Popis argentínskej dogy
Argentínska doga je stredne veľký, napriek tomu mohutný pes molosského typu.Výška v kohútiku býva od 60 až 68 cm, váha 40 až 60 kg. Argentínska doga je výborne osvalený pes s harmonickou stavbou tela a tesne priliehajúce kožou.Vyžaruje z nej sila a budí rešpekt. Stredne veľká hlava pôsobí ťažkým dojmom a spolu s krkom tvorí silný, svalnatý oblúk. Nos je čierny, papuľa sa silnými čeľusťami a kliešťovým alebo nožnicovým skusom, oči hnedé až mandľové a vysoko nasadené uši, ktorých kupírovanie je už zákonom zakázané.Chrbát má argentínska doga široký s mohutným svalstvom, mierne sa k zadku zvažujúce, hruď je tiež široká a hlboká, brucho len mierne vtiahnuté. Chvost je silný, dlhý, šabľovite zatočený. Srsť je hladká a mäkká, dlhá asi 2 cm. Hustota sa líši v závislosti na podnebí. Farba je biela, iba okolo oka je prípustná čierna škvrna o veľkosti max 10% plochy tvárovej časti. Priemerný vek je iba osem až desať rokov.

 

Klasifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je argentínska doga zaradená do skupiny II. - Pinče a bradáče, molossy a švajčiarske salašnícke psy, sekcia 2 - Molossi, dogovité psi, bez skúšky z výkonu. Oficiálna skratka pre SR je AD.

 

Základná starostlivosť o psa
Argentínska doga vyžaduje dôslednú starostlivosť, kvalitnú kŕmenie a dostatok pohybu. Už od šteňacieho veku je potrebné korigovať agresívne správanie psa, prejavujúce sa predovšetkým pri kŕmení, alebo po potrestanie. Agresivita a prílišná dominancia by boli v dospelosti závažný problém.Napriek tomu je potrebné počítať s tým, že určitá agresie voči ostatným psom (hlavne opačného pohlavia) je silne geneticky zakódovaná a nejde úplne potlačiť.Dôležité je tiež, aby mal pes vždy k dispozícii vodu, pretože v jeho žalúdku sú kyseliny a baktérie, napomáhajúce trávenie a dekontamináciu, i napríklad znečistené potravy. Potrava by mala obsahovať aj dostatok vlákniny, naopak by sme nemali psovi dávať údeniny alebo zvyšky ľudských jedál a tiež mlieko, ktoré nevie spracovať.

História plemena argentínska doga
Argentínska doga je pomerne mladé plemeno šľachtené až od roku 1873 rodinou Martinez. Vďaka tomu ale presne vieme, aká plemená sa na vývoji argentínskej dogy podieľala. Martinez vtedy vytipoval deväť plemien, ktorých krížením mal vzniknúť pes, ktorý by bol schopný bojovať proti puma a jaguárům, loviť diviaky, strážiť obrovské stáda dobytka a zároveň prežiť v nehostinných podmienkach Kordiliér a Pampa. Základom bola córdobské doga, geneticky nevyrovnané plemeno vzniknuté krížením bulteriéra, boxera a anglického buldoga s potomkami mastinov. Ďalej bola použitá nemecká doga, írsky vlkodav, anglický buldog, pyrenejský mastin, pointer a bordeauxská doga. FCI toto plemeno uznala v roku 1973 ako jediné argentínske plemeno

Artézsko-normandský baset

Povaha plemena
Artézska-normandský baset je skvelý poľovný pes, ktorý môže byť použitý pre rôzne typy lovu so strelnou zbraňou. Je vhodný pre drobnú srstnatou zver, môže rovnako dobre loviť králiky ako vyháňať srnčí zo krovín. Dokáže loviť vo svorke rovnako ako samostatne. Pri love nie je síce z najrýchlejších, ale je dôsledný a presný. Má veľmi dobrý nos, pomocou ktorého vytrvalo sleduje stopu a zvučným hlasom upozorňuje pána na zver. Je to priateľský pes s láskavou povahou. Je veľmi ľahko cvičiteľný, takže aj menej skúsený chovateľ sa môže tešiť zo spolupráce s ním.

Popis Artézska-normandského baseta
Je to dlhý, dobre stavaný pes s pomerom dĺžky tela k výške asi 8 / 5. Jeho výška v kohútiku je iba 30 až 36 cm a váha okolo 15 až 20 kg. Hlavu má Artézska-normandský baset suchú, sa strechovite klenutou lebečnou dutinou a zreteľným tylovým hrboľom. Nos je veľký, čierny, spodný pysk prekrytý horným, zuby majú nožnicový skus. Má veľké, tmavé oči s pokojným pohľadom a nízko, pod líniou oka, posadené uši, ktoré sa stáčajú vývrtkovito smerom dovnútra. Majú byť tak dlhé, aby dosahovali ku koncu ňucháča. Tento baset má dlhý krk, široký chrbát a mierne klenuté rebrá. Dlhý hrudník oválneho prierezu má silné predhrudie s vyčnievajúcou hrudnou kosťou. Chvost je tiež dlhý a ku špičke sa zužuje. U vystavovaných psov sa nesmie jeho vzhľad meniť. Hrudné i zadné končatiny sú krátke a silné s dobrým osvalením. Srsť má Artézska-normandský baset krátku, priliehavou a hladkú, ktorá nemá byť príliš jemná. Môžu byť troj-alebo dvojfarebný, to znamená plavá srnčí s čiernou prikrývkou a bielou, alebo plavá srnčej a biela. Priemerne sa dožíva 13 až 15 rokov.

Klasifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je Artézska-normanský baset zaradený do skupiny VI. - Duriče, farbiare a príbuzné plemená, sekcia 1.3 - Duriče malej veľkosti, s pracovnou skúškou. Oficiálna skratka pre SR je ANB. Využitím je to lovecký pes pre lov zajacov a králikov, naháňacie a spoločník.


Základná starostlivosť o psa
Artézska-normanský baset nepotrebuje žiadnu špeciálnu starostlivosť. Je nutné mu však poskytnúť dlhé a časté vychádzky s dostatkom pohybu a štandardnú starostlivosť o srsť.
 

História plemena Artézska-normandský baset
Artézska-normandský baset má pôvod v krátkosrstých francúzskych baset, ktorí sa začali cielene správať zhruba od roku 1870. Boli vyšľachtené dva typy, jeden s rovnými nohami, ktorému sa hovorilo "d'Artois", a druhý, trochu nápadnejšie typ s krivými nohami, ktorý sa volal "Normand". Označenie Artézska-normansdký baset pre plemeno i chovateľský klub bolo prijaté v roku 1924. Čoskoro sa objavili snahy posilniť u Artézska-normandského baseta prvky "Normandy", a tak v knihe štandardov duričov z roku 1930, kde sú uvedené obe rasy, teda Basset d'Artois aj Basset Artésien Normand, je uvedená poznámka, že Artézska-normandský baset by síce nemal, ale môže byť jednou z prechodových foriem "Normandy" bez stôp typu "d'Artois".