Austrálsky teriér

Povaha plemena
Austrálsky teriér zdedil všetky žiadúce vlastnosti teriérov a hovorí sa, že je to "najkvalitnejšie krížený teriér". Zo všetkých teriérov je nejposlušnější a najpokojnejšie, zostala mu však inteligencie, tvrdosť a ostrosť. Je to vytrvalý a energický pracovný pes, ktorý dokáže neúnavne pracovať ako pri love, tak pri strážení. Votrelca hlási prekvapivo hlasitým štekotom. Hoci je živý, nie je neposedný ani hyperaktívne ako iní teriéri. Je nielen silný, ale aj rýchly a dokáže udržať krok aj s bežiacim koňom. Má výborné zmysly, najmä čuch a je tiež veľmi nebojácny, takže sa dokáže postaviť aj veľkým hlodavcom, ako je ondatra, rovnako ako jedovatým hadom. Zároveň je ale veľmi prívetivý, milý, hravý a kamarátsky, čo z neho robí výborného rodinného spoločníka. Má stále dobrú náladu a hodí sa aj k deťom. Austrálsky teriér má tendencie správať sa dominantne k ostatným psom, k cudzím ľuďom je spočiatku trochu odťažitý, nie však prehnane nedôverčivý.

Popis austrálskeho teriéra
Austrálsky teriér je nízky, ale kompaktne stavaný pes. Výška v kohútiku je približne 25 cm, váha okolo 6,5 kg. Má dlhú hlavu, čierny nos, silné čeľuste a zuby s nožnicovým skusom. Oči sú tmavohnedé, oválne, uši vztýčené a špicaté. Má rovný chrbát, hlboký hrudník s dobre vyznačenými rebrami. Hrudné aj panvové končatiny sú rovné, rovnobežné a labky okrúhle so silnými pazúrmi. Chvost má nasadený vysoko a nesmie byť nosený nad líniou chrbta. Austrálsky teriér má rovnú, drsnú srsť, maximálne 6 cm dlhú. Farba srsti môže byť vo variantoch modré s pálenou, alebo piesková až červená bez tmavých tieňov. Povolené sú aj iné farby, ale bez bielych tieňov. Môže sa dožiť až 14 rokov.

Klasifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je austrálsky teriér zaradený do skupiny III. - Teriéry, sekcia 2 - nízkonohé teriéry, bez pracovnej skúšky. Oficiálna skratka pre SR je AUT. Pôvodným využitím to bol lovec škodnej, dnes predovšetkým spoločník.

Základná starostlivosť o psa
Austrálsky teriér nemá tak jemnú srsť ako silky teriér, preto ho stačí raz týždenne kefovať a asi raz za tri mesiace trimovať. Nemá sa príliš kúpať, aby srsť nebola zľahnutá. Okolo uší sa musí zastrihávať, aby nedochádzalo k zápalom. Výchova musí byť dôsledná, inak bude pes veľa tvrdohlavý. Je vhodné ho od mladosti odnaučovat prílišnému štekanie a agresivite voči mačkám. Pes má rád dlhé prechádzky a doslova miluje loptové hry, musí ho to ale práve v danej chvíli baviť.

História plemena austrálsky teriér
Toto plemeno vzniklo v 19. storočia v Austrálii. Predpokladá sa, že jeho predchodcovia boli škótski, írski a Black and Tan teriéry, spolu s Yorkšírským a Skye teriérom. Zhruba od roku 1870 sa už ako pomerne ustálený typ objavovalo na výstavách ešte ako "broken-haired" teriér, teda teriér sa "zlámané srsťou" (u nás hovoríme hrubosrstý). Ako austrálsky teriér je vystavovaný od roku 1899, ale štandard bol ustanovený o tri roky skôr ao desať rokov skôr už bol založený prvý chovateľský klub. V počiatkoch nebol príliš populárny a viedla sa proti nemu niečo ako nepriateľská kampaň, ale cez všetky tieto snahy sa austrálsky teriér dočkal obľuby. Najväčšiu zásluhu na tom má jeho schopnosť loviť hlodavce, ktorých premnoženie bolo v Austrálii problémom a iné austrálske plemeno - kelpie, sa ukázalo pre túto úlohu ako nevhodné. Popularita austrálskeho teriéra stúpala i vo svete av roku 1933 bol zapísaný ako samostatné plemeno aj v anglickom Kennel Clubu.

Austrálsky Silky teriér 

História plemena austrálsky ovčiak
Presný pôvod plemena je celkom nejasný, existujú minimálne dve teórie, ako austrálsky ovčiak vznikol. Jedna tvrdí, že jeho predchodcovia boli ovčiarske psy Baskov, ktorí migrovali z Európy do Austrálie a potom do Ameriky, kam si so sebou priviezli ako špeciálny plemeno oviec Merino, tak svoje "malé modré psy", potomkov pyrenejských a katalánskych ovčiakov, prikrížením s nemeckou kólií a ďalšími európskymi ovčiarskymi plemenami. Iná teória uvádza, že austrálsky ovčiak vznikol krížením britských a španielskych ovčiarskych psov, ktorí sa do Ameriky dostali s európskymi emigrantov. Isté ale je, že napriek svojmu menu vzniklo toto plemeno, tak ako ho poznáme dnes, v Amerike . Najväčšieho rozmachu a popularity dosiahol austrálsky ovčiak v 20. storočí, vďaka svojej účasti na výstavách dobytka a koní, kde prekvapoval divákov svojimi zručnosťami

 Povaha plemena
Austrálsky silky teriér má všetky znaky väčších teriérov. Je to ostražitý strážca, nebojácny, výkonný a čulý pes. Je veselý, temperamentný, ale ľahko ovládateľný a prispôsobivý. Ľahko a rýchlo sa učí, a preto je vyhľadávaný pre agility aj iné psie športy, ktoré ho baví. Je to ideálny pes do rodiny, nekonfliktný, perfektný spoločník, ktorý má rád deti a miluje prítomnosť človeka. Niekedy má však sklon k dominancii. Na rozdiel od jorkšír je austrálsky silky teriér viac povahovo nezávislý.

Popis austrálskeho silky teriéra
Je to nižšia pes strednej dĺžky, ale je dobre stavaný a má kompaktný a noblesný vzhľad. Má dostačujúca telesnú konštrukciu a hmotnosť na to, aby mohol likvidovať domáce hlodavce. Priemerná výška v kohútiku je 23 cm a váha asi 3,5 až 4,5 kg.Hlava je stredne dlhá a lebka plochá. Ňucháč je čierna, pysky pevné, priliehajúce.Má silné čeľuste a zuby s nožnicovým skusom. Oči má austrálsky silky teriér malé, oválne s čo najtmavším odtieňom. Uši sú malé, v tvare písmena V a sú nasadené vysoko na lebke. Sú nesené vztýčené. Elegantný, stredne dlhý krk ladne prechádza do pliec. Chrbtová línia je rovná, bedrá silné a hrudník stredne široký a hlboký.Rebrá sú klenuté a dosahujú až k bedrám. Chvost je vysoko nasadený, vztýčený a bez povrazcov. Nesmie byť stočený do krúžkov. Hrudné končatiny sú rovné s oblými kosťami, panvové končatiny sú dobre vyvinuté sa správne zauhlený kolenami a pätami. Srsť je hodvábna na dotyk, rovná, jemná a lesklá. Nesmie byť tak dlhá, aby bránila v pohybe, spravidla je jej dĺžka 13 až 15 cm. Sú akceptované všetky odtiene modrej a trieslovej, nesmie sa u nich vyskytovať biela a strieborná. Priemerný vek je 14 rokov.

Klasifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je austrálsky silky teriér zaradený do skupiny III. - Teriéry, sekcia 4 - Toy teriéry, bez pracovnej skúšky.Oficiálna skratka pre SR je SIT. Využitím je to teriér, spoločník, pes na agility a psie športy.

Základná starostlivosť o psa
Hneď od útleho veku musíme psa navykať na pravidelné česanie a čistenie srsti, kúpanie, šampónovanie, fénovanie, zastrihávanie pazúrikov a srsti okolo uší. Pri kúpaní je dobré použiť kondicionér alebo balzam pre ľahšie rozčesávanie.Austrálsky silky teriér je hlavne dekoratívne pes, preto sa v lete oplatí srsť olejovať, aby sa nelámala a bola neskôr na výstavách hodvábna, ako má byť.

História plemena austrálsky silky teriér
Už z názvu je zrejmé, že austrálsky silky teriér pochádza z Austrálie, kde niekedy v 19. storočia začalo kríženie menších teriérov, ktoré do krajiny privážali noví osadníci. Silky má v sebe krv anglických i austrálskych teriérov, yorkshirského teriéra, Skye teriéra, Dandie-Dinmont teriéra a možno aj ďalších. Prvé teriéry boli v Austrálii ukázané v roku 1897, potom boli snahy o vytvorenie štandardu, ale oficiálne bolo FCI toto plemeno uznané až koncom päťdesiatych rokov 20. storočia.Od začiatku bol austrálsky silky teriér šľachtený ako dekoratívny alebo výstavný pes. Vo svete ide o pomerne málo početné plemeno a do ČR sa dostali prvé jedinci niekedy v roku 1991

Austrálsky ovčiak

 Povaha plemena
Austrálsky ovčiak je pes s nadpriemernou inteligenciou, je dokonca tak inteligentný, že zaujíma jedno z prvých miest v rebríčkoch IQ medzi všetkými psami. Má vo svojich génoch silne zakorenený pastiersky a ochranársky pud.Je to pes veľmi oddaný svojmu pánovi a rodine, a pri ich obrane je schopný nasadiť život. Je spoľahlivý, ostražitý, vytrvalý, rýchlo a rád sa učí, a voči cudzím ľuďom a zvieratám nie je nepriateľský, hoci dokáže byť ostrý a autoritatívne. Je výborným rodinným spoločníkom, ale je tiež veľa závislý na svojej rodine a miluje kontakt s človekom, preto nie je vhodné chovať ho vonku v koterci. Má rád veľa priestoru a miluje plávanie. Možno zo všetkého najradšej má ale rád behanie vedľa koňa.Austrálsky ovčiak je veľký pracant, a preto musí byť neustále niečím zamestnaný, aby sa nenudil a nenachádzal si zábavu sám. Pre svoje výnimočné vlastnosti je používaný pri agility, psích športoch, canisterapiu, ale aj v záchranárskych zložkách.

Klasifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je austrálsky ovčiak zaradený do skupiny I. - ovčiarske a pastierske psy, sekcia 1 - ovčiarske psy, bez pracovnej skúšky. Oficiálna skratka pre SR je AO. Pôvodným využitím to bol strážca oviec, dnes spoločník, strážca, záchranár.

Popis austrálskeho ovčiaka
Austrálsky ovčiak je silný, robustný pes s obdĺžnikovou stavbou tela. Priemerná výška v kohútiku u psa je 51 až 58,5 cm au súk 46 až 54 cm. Váha býva medzi 18 a 28 kg. Hlavu má silnú, suchú, vyváženú k telu, čierny alebo hnedý nos, mandľové oči, ktoré môžu byť hnedé, modré, jantárové, ale aj dvojfarebné a trojuholníkovité uši, ktoré môžu byť preklopené aj visiace. Chrbtová línia je rovná, silná, hrudník hlboký, ale nie široký. Rebrá sú dobre klenuté a brucho mierne vtiahnuté. Chvost je rovný. Srsť je jemná, lesklá a môže byť rovná až mierne zvlnená. Hustota podsady sa mení s ročným obdobím, srsť však vždy dobre chráni pred vodou a chladom. Existuje niekoľko farebných variantov: blue merle (modro mramorovaná), red merle (pečeňová), black solid (čierna) a red solid (červená). Všetky farby môžu (ale nemusia) mať biele alebo hnedé znaky. Priemerná dĺžka života je 12 až 14 rokov.
 
Základná starostlivosť o psa
Toto plemeno je zaťažené niektorými genetickými vadami, ktoré sa môžu, ale nemusia prejaviť. Ide predovšetkým o choroby očí, dyspláziu bedrového kĺbu a epilepsii. Srsť stačí vyčesávať raz za týždeň, v čase pĺznutia častejšie. Austrálsky ovčiak potrebuje časté vychádzky a veľa pohybu, takže je vhodné sebou brať niečo na aportovanie, pretože je to prirodzený aportér. Všeobecne sa dá povedať, že potrebuje, aby ste sa mu venovali niekoľko hodín denne.

Zaujímavosťou je, že Indiáni tieto psy nazývali "psi s očami duchov", pre ich zaujímavú farbu. Austrálski ovčiaky boli aj medzi psami, ktorí pomáhali záchranárom po útoku na WTC v New Yorku v septembri 2001 (v sutinách cíti človeka až na 30 m)