Belgický ovčiak

Povaha plemena
Plemeno belgických ovčiakov je známe predovšetkým vďaka celej rade vynikajúcich povahových vlastností, ktoré tieto psy predurčujú nielen pre ochranu ľudí a ich majetku, ale aj k rade pracovných a športových uplatnenie. Belgický ovčiak je veľmi chytrý, učenlivý, vytrvalý a pracovitý. Je to tiež výborný obranár, takže jeho vzťah k cudzím ľuďom je veľmi odmeraný av prípade potreby dokáže byť veľmi razantné, tvrdý a nekompromisný. V rodine je to citlivý a pozorný pes.

Popis belgického ovčiaka
V prípade belgických ovčiakov sa jedná vždy o stredne vysoké a harmonicky stavané psov s primerane veľkou hlavou a inteligentným výrazom. Plemeno sa delí na:

 
• Malinois - 

krátkosrstý, farba srsti výhradne bledo hrdzavá s čiernymi končekmi chlpov. Biele znaky sú povolené na prsiach a prstoch.

 Groenendael - dlhosrstý, farba srsti iba čierna, biele znaky možné na prsiach a prstoch.

Tervueren - dlhosrstý, farba srsti žltá s uhlováním (je uprednostňovaná) alebo šedá s uhlováním, obe tieto možnosti s čiernou maskou.

 Laekenois - stredne dlhá, suchá, vlnitá a "drôtovitá" srsť v bledo hrdzavé farbe s možným tmavším "uhlováním" v rámci masky a na chvoste. 

Títo psi by mali mať štvorcový telesný formát. Belgický ovčiak je jednoznačne skvele stavaný, jeho telo je silné, hrudník hlboký. Chvost je strednej dĺžky a je nesený v zvesené pozícii.Nohy musia byť rovné a navzájom rovnobežné. Hlava belgického ovčiaka je pomerne dlhá a suchá, ale jemne modelovaná a vždy je nosená veľmi hrdo. Papuľa sa rovnomerne zužuje smerom k ňufáku. Oči sú u belgického ovčiaka žiaduce stredne veľké, mandľového tvaru, vždy tmavé farby. Uši sú tiež vždy vysoko nasadené, vztýčené, trojuholníkového tvaru. Priemerný vek belgického ovčiaka je 12 - 14 rokov.

 

Základná starostlivosť o psa
Srsť belgického ovčiaka groenendael a Tervueren vyžaduje mnohonásobne väčšiu starostlivosť, oproti Malinois, ktorý nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť, pretože ich srsť je dlhá, alebo stredne dlhá. Neodporúča sa však príliš časté kefovanie, ktoré by mohlo narušiť podsadu srsti. Ideálne je pravidelné prečesávanie dostatočne riedkym hrebeňom. Srsť Belgického ovčiaka Laekenois je natoľko zvláštne, že si vyžaduje starostlivosť úplne špecifickú. Prospieva jej prečesávanie riedkym hrebeňom, ale srsť sa nikdy nesmie strihať - došlo by k jej mnohoročnému poškodeniu. Naopak žiaduce je tzv trimovanie - teda ručné vyšklbávanie, v ideálnom prípade aspoň dvakrát ročne.

S výnimkou druhu Malinois možno konštatovať, že starostlivosť o srsť zostávajúcich druhov belgického ovčiaka kladie na budúceho majiteľa zvláštne nároky už vo svojej základnej starostlivosti. Ďalšie potreba zvýšenej starostlivosti potom u všetkých spomenutých rázov belgického ovčiaka vyplýva z jeho povahových vlastností. Plemeno bolo vyšľachtené ako pracovný az toho dôvodu je na majiteľovi, aby pre svojho psa dokázal vymyslieť a realizovať náležité zamestnanie spojené so značnou dávkou pohybu. Ak tak neurobí, vychová nevyrovnaného a nespokojného psa, ktorý si bude zábavu zúfalo obstarávať sám, čo môže priniesť len nepríjemnosti. Títo psi sú nesmierne učenliví, a hodí sa preto takmer ku všetkým psím športom, ale všetky rázy sa tiež veľmi dobre uplatní ako pracovné psy - svoje úspechy si vybudujú u polície, ako lavína, či záchranárske psy. S výchovou belgického ovčiaka to tiež nie je úplne jednoduché. Títo psi pôsobí sebavedomým a odvážnym dojmom a takí naozaj sú, ak je vychoval zodpovedný majiteľ. Ako šteňatá sú totiž na človeku až citovo závislí, dokonca potrebujú, aby im ich majiteľ postupne posilňoval sebadôveru ich pozvoľným a pomalým poznávaním života, jeho situáciou a ostatných psov, zvierat a ľudí.Necitlivá výchova tohoto psa môže zanechať trvalé následky v podobe možné neočakávané agresie spôsobené strachom.

História plemena belgický ovčiak
Postupným šľachtením kedysi veľkých, obranářských ovčiakov sa v druhej polovici 17. storočia začala rysovať nová podoba týchto psov. Boli menšie, dynamickejšie a šikovne pracovali so stádom. Boli veľmi rozšírenie po celej Európe, k uznaniu jednotných exteriérových znakov došlo v Belgicku koncom 19. storočia. Belgický ovčiak sa vyskytuje v štyroch rôznych rázoch, ktoré sa od seba líšia predovšetkým dĺžkou a farbou srsti.