Bergamský ovčiak        

Povaha plemena
Bergamský ovčiak v sebe nesie kus typicky talianskej povahy - títo psi sú veľmi priateľskí, prirodzene sebavedomie a radi užívajú života.Nemožno im uprieť pracovitosť, svoju prípadnú pastiersky profesiu vykonávajú nadmieru svedomito, ale po práci najradšej oddychujú - vykonávať niečí povely a naháňať sa kvôli tomu napr za loptičkou im pripadá viac ako nepotrebné. Medzi zvláštne povahové rysy bergamského ovčiaka určite patrí jeho nevtieravá priazeň - ako by títo psi strávili niekoľko rokov v škole spoločenskej etikety. Nikdy sa nevnucuje, a napriek tomu náruživo milujú.

Popis bergamského ovčiaka
U tohto plemena všetky vonkajšie fyzická krása psa viacmenej stojí i padá s jeho srsťou. Tá je dlhá, bohatá, tvoriace povrazca, so znakmi plstnateniu. Bergamský ovčiak má tiež silnú podsadu.

Skrátka až srsť bergamského ovčiaka dodáva jeho telu konkrétny konečný tvar, hoci sa aj inak jedná o pekne stavaného, ​​stredne veľkého psa. Farebné variety plemena: všetky odtiene šedej farby, možné sú náznaky čiernej a žltkastej farby. Rovnako biele znaky sú povolené, nepresahujú ak max 20% plochy srsti.

Kohútiková výška psa je najmenej 60 au súk najmenej 56 cm. Telo bergamského ovčiaka má výrazne štvorcová tvar, hruď je nápadne široká a nízka. Rovnako tak chrbát pôsobí rovným a širokým dojmom. Chvost je nízko nasadený, pri koreni značne široký a postupne slabne takmer do špičky. Hlava je tiež štvorcová, ale pôsobí skôr guľatým dojmom. Papuľa sa len mierne zužuje smerom k ňufáku. Oči má Bergamský ovčiak veľké, skoro guľatého tvaru a nízko umiestnené. Uši sú u bergamského ovčiaka nezvyčajne tenké, majú trojuholníkový tvar a sú zvesené. Priemerný vek tohto plemena je 13 rokov.

Základná starostlivosť o psa
Pomerne logicky patrí k základnej starostlivosti o bergamského ovčiaka starosť o jeho srsť. Psa je možné kartáčovať do jedného roku veku. Od tej doby je naopak žiaduce nechať srsť "povrázkové" a plstnatět. Je však nutné predchádzať vzniku veľkých platní splstnatené srsti, ale už len ručným oddeľovaním jednotlivých prameňov od seba. K celoživotnom úkony potom patrí pravidelné česanie srsti na hlave bergamského ovčiaka. Ich výcvik nie je zložitý, ale vyžaduje prirodzenú autoritu majiteľa.

Okrem už spomínanej starostlivosť o srsť tu vyvstáva aj otázka značnej potreby voľného pohybu. Bergamští ovčiaky sa úplne zásadne nehodí do rušného, ​​mestského prostredia - potrebujú možnosť voľného pohybu. Na druhú stranu, ak môžu žiť na dostatočne veľkom, oplotenom pozemku, dokážu sa o svoju každodennú porciu pohybu postarať aj sami. Bergamští ovčiaky sú obvykle tolerantní ku všetkým ostatným zvieratám, ale sú to tiež ostražití strážcovia. K tejto ich vlastnosti sa navyše spája ďalšia zvláštnosť tohto plemena. Bergamský ovčiak miluje deti svojho pána, ale je potrebné počítať s tým, že ich môže brániť aj proti ostatným deťom (napr. návštevám), vo chvíli, kedy nadobudne trebárs len z ich hlasového prejavu dojem, že nie je všetko v poriadku. Túto skutočnosť treba mať na zreteli.

História plemena Bergamský ovčiak
Títo psi úplne charakteristického vzhľadu, ktorých história siaha až do skutočného dávnoveku, sa stali súčasťou najrôznejších umeleckých diel už v dobách zhruba pred 2000 rokmi. Nachádzame tam nielen ich vyobrazenie, ale dokonca aj popis. K ich najpravdepodobnejším predkom patrili východnej salašnícke psy, ktorých postupnou plemenitbou vznikla dnešná podoba Bergamského ovčiaka, teda psa pôvodne neoddeliteľne patriaceho k severoitalskému kraji Bergamo.