Bernský salašnícky pes

Povaha plemena
Pri popise povahy bernského salašníckeho psa je možné použiť samé superlatívy. Tento pes je totiž vynikajúcim priateľom svojho pána i jeho rodiny a súčasne aj odvážnym strážcom, ktorý ale v nikom nebudí hrôzu. Bernský salašnícky pes má úplne vyrovnanú a úplne pokojnú povahu.Je neobyčajne priateľský a miluje deti, ku ktorým zaujíma vzťah "staršie sestry" a pozorne ich stráži pred každým nebezpečenstvom. Je to tiež nadpriemerne bystrý a inteligentný pes, ktorý svoju rodinu neustále po očku strážia. Miluje pohyb a bláznenie a je to stále dobre naladený pes.

 

Popis bernského salašníckeho psa
Bernský salašnícky pes patrí medzi vyššej strednej psy, jeho postava je skôr obdĺžnikového formátu, má pomerne veľkú hlavu s neustále veselým výrazom. Jeho telo bezpochyby zdobí nádherná trojfarebná srsť. Bernský salašnícky pes má úplne typickú polodlhou srsť s hustou podsadou. Základná farba srsti týchto psov je čierna s trieslovými znakmi vo farbe hrdzavo hnedej a čisto biele, pričom biela nesmie byť prevládajúci.

Výška v kohútiku je u psov najmenej 66 cm, u súk najmenej 58 cm. Telo pôsobí mohutným a silným dojmom s rovným chrbtom. Chvost má bernský salašnícky pes dlhý najmenej k členkovom kĺbom a pri chôdzi je nesený nad zemou.Končatiny sú silné a dobre zauhlené. Na silný, masívny krk nadväzuje veľká hlava s plochou lebkou - oči musí byť mandľového tvaru, tmavej farby as dobre priliehajúcimi očnými viečkami. Uši sú vysoko nasadené a spustené.Značnú časť typické krásy bernského salašníckeho psa predstavuje jeho srsť v spojení s mohutným telom a nepredpokladané živosťou takto veľkého psa.

Základná starostlivosť o psa
Do základnej starostlivosti o bernského salašníckeho psa určite patrí starostlivosť o jeho stredne dlhú srsť. Je potrebné ju pravidelne raz týždenne rozčesať a vykefovať - ​​predovšetkým tam, kde má srsť snahu žmolkovatět. Bernský salašnícky pes patrí medzi plemená náročnejšie na dobrú kŕmia v období rastu, kedy je zároveň nutné mierne tlmiť túžbu týchto psov po nikdy nekončiacim vyvádzanie - šteňatá potrebujú veľmi veľa sily na vytvorenie statných kostí a silných svalov. Bernský salašnícky pes tiež potrebuje dobrú výchovu a základný výcvik.

Hoci starostlivosť o srsť bernského salašníckeho psa nepatrí medzi najnáročnejšie, je potrebné sa jej skutočne pravidelne venovať, niekedy je navyše nutné vystrihávať psom nadbytočné chĺpky vyrastajúce medzi vankúšikmi prstov na nohách tak, aby nebránili vo voľnom a pohodlnom pohybe.Títo psi nie sú prehnane nároční ani na množstvo pohybu, ale bez možnosti voľne sa prebehnúť, vybehať sa a zaskotačit si vo voľnej prírode nebudú šťastní.Potrebujú preto priestor - nehodí sa teda do mestského bytu, navyše vďaka svoje silné a huňaté srsti dávajú prednosť celoročnému pobytu vonku. Sú to ale vrcholne spoločenskí psi, ktorí potrebujú tráviť so svojim pánom a jeho rodinou veľa času, preto sa nehodí pre celodenný pobyt v koterci. Bez pravidelného kontaktu s človekom, sa z veselého bernského salašníckeho psa stane smutný a zúfalý pes.

História plemena bernský salašnícky pes
Ako názov napovedá, bernské salašnícke psy začali svoju skutočne víťaznú cestu svetom zo švajčiarskeho Bernu. Tam bol aspoň prvýkrát stanovený ich štandard a uznané ich súčasnej meno, bolo to v roku 1907. Avšak pravá história bernského salašníckeho psa začala samozrejme oveľa skôr. Títo pomerne veľkí psy boli pôvodne odvodené od rímskych molossov av horských oblastiach Švajčiarska sa čoskoro stali nepostrádateľnými pomocníkmi pastierov.