Chorvátsky ovčiak

Povaha plemena
Pretože plemeno bolo pôvodne pracovné a pastierske, jedná sa v prípade chorvátskeho ovčiaka o veľmi pracovitého psa, úplne vynikajúceho strážcu a ochrancu. V rámci svojich aktivít sa dokáže úplne samostatne rozhodovať a prijímať samostatné riešenie vzniknutých situácií. Je veľmi učenlivý av prípade, že je vychovávaný v rodine a je dostatočne socializovaný, stáva sa chorvátsky ovčiak skvelým rodinným spoločníkom. Jeho včasná výchova a výcvik je nutný.

Ostatné zvieratá znáša ako pôvodne pastiersky pes veľmi dobre, jeho vzťah k ďalším a neznámym psom sa odvíja od jeho výchovy, vedenie a výcviku.

Popis chorvátskeho ovčiaka
Telo chorvátskeho ovčiaka má dokonale kompaktný tvar, pôsobí silným dojmom, ale nie je ani ťažký, ani hrubý. Zaujme svojou pružnosťou a cieľových reakcií. Srsť chorvátskeho ovčiaka je strednej dĺžky (približne 8 - 13 cm), je hustá, vlnitá a miestami môže byť až kučeravá. Prípustné sú tieto farebné variety: čierna farba a farba tzv korenie a soľ. Na hrudníku sú povolené menšie biele znaky.

Kohútiková výška nie je rozlíšená na výšku psov a sučiek a pohybuje sa v ideálnom rozmedzí 40,5 - 53 cm. Telo chorvátskeho ovčiaka má len veľmi mierne obdĺžnikový tvar, chrbát je rovný a mierne sa zvažuje smerom k chvostu. Hrudný kôš je primerane hlboký, bedrá nie sú nijako zvlášť zúžená a vtiahnutá. Chvost môže byť od narodenia krátky, môže byť ale aj dlhšie, skôr sa bežne kupírovali. Končatiny sú primerane osvalené. Hlava chorvátskeho ovčiaka je typicky "ovčiarske", lebka má dlhší tvar s výrazne sa zužujúcim ňucháčom, ktorý má úplne špicatý charakter. Uši sú vztýčené, trojuholníkové a značne široké. Oči má chorvátsky ovčiak mandľového tvaru, vo farbe čiernej, alebo gaštanovo hnedé.

Základná starostlivosť o psa
Starostlivosť o srsť je celkom nenáročná, stačí občasné česanie a prokartáčování, najmä v období pĺznutia. Chorvátsky ovčiak by mal mať, aj keď je chovaný ako rodinný pes, dostatok pohybu, ktorý mu najlepšie zabezpečí rozsiahla záhrada, pravidelné prechádzky a občasné bláznenie. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý treba vziať do úvahy je geneticky daná potreba psa pracovať. Z toho dôvodu je dobré zaistiť chorvátskemu ovčiakovi športové vyžitie, alebo akékoľvek i amatérsky prevádzkovanej pohybovo-pracovné vyžitie spočívajúce v plnení príkazov.

Pretože je chorvátsky ovčiak pomerne ľahko ovládateľný a učenlivý, navyše vyniká mimoriadne dobrým čuchom, určite nájde svoje uplatnenie ako stopár.

Jeho správanie k malým deťom je obdivuhodné a jeho odvaha a nenáročnosť robí z chorvátskeho ovčiaka dokonalého rodinného psa s možnosťou rôznych spoločných, športových aktivít.

História plemena chorvátsky ovčiak
Plemeno chorvátskeho ovčiaka nebolo nijak plánovite šľachtené, ale vzniklo skôr náhodným párením miestne príslušných ovčiarskych plemien. Jeho predkovia sa do Chorvátska dostali z rôznych častí Balkánu, možno aj z Grécka a Turecka. Aj dnes je chorvátsky ovčiak najviac rozšírený v Chorvátsku, v Slovinsku av oblastiach, ktoré hraničia s Maďarskom.