Erdelteriér                        

Povaha plemena
V porovnaní s ďalšími teriérmi je erdelteriér pokojnejší a vyrovnanejší povahy, čo ale neznamená, že je to lenivý a pasívny pes. Práve naopak - jeho povaha je živá, hravá a aktívna, jeho temperament je len pokojnejšie. Dôležitou vlastnosťou erdelteriér je tiež jeho húževnatosť, ktorá môže prechádzať až v určitú tvrdosť voči sebe sama. V spojení s ostražitosťou a odvahou z neho ale táto vlastnosť robí naozaj nebojácneho priateľa. Erdelteriér má tiež takmer svätú trpezlivosť s deťmi.Ako lovec sa ale chová ku všetkým zvieratám, ktoré nepozná od šteňacieho veku.

Popis erdelteriér
Erdelteriér je stredný pes veľmi harmonickej telesnej stavby a proporcií. Srsť erdelteriér pozostáva z tvrdej a mierne vlnité krycej srsti a mäkšie a kratšie podsady. Prípustné farebné variety týchto psov sú - základné trieslová farba a čierne, šedé alebo tzv grizzly sedlo. Niekoľko málo bielych chlpov na hrudi sa pripúšťa.

Kohútiková výška psov by mala dosahovať aspoň 58 cm, výška v kohútiku súk je najmenej 56 cm. Táto jeho výška ho pasuje na najvyššieho zo všetkých teriérov. Telo tohto psa je značne kompaktné a viditeľne dobre osvalené. Chrbát je krátky a rovný, hrudník siaha až po lakte predných nôh. Chvost je nasadený veľmi vysoko, je krátky a je nosený vztýčené. Nohy erdelteriér sú rovné. Hlava je skôr úzka, papuľa je takmer rovnako dlhá ako mozgová časť. Uši sú malé, vztýčené, ale preklopené do písmena V. Erdelteriér má malé, tmavé oči s inteligentným výrazom.

 Základná starostlivosť o psa
Minimálne dvakrát ročne vyžaduje srsť erdelteriér trimovanie - ručné vytrhávanie. Z ďalšej starostlivosti postačí kefovanie srsti približne raz za týždeň a odstraňovanie nadbytočných chlpov medzi vankúšikmi labiek vystříháváním. V prípade vystavovaných psov je nevyhnutné pravidelné strihanie v špecializovaných salónoch a starostlivosť o srsť je samozrejme celkovo náročnejšie. Výchova erdelteriér nie je náročná, ak ju majiteľ dokáže premeniť v zábavu a hru - erdelteriér prejavuje značnú tvrdohlavosť a nechuť, ak je nútený k nekonečnému opakovaniu rovnakých povelov.

 Erdelteriér sa rovnako ako mnohí ďalší nehodí pre vonkajšie odchov, pretože patrí medzi plemená silne závislá na svoje dvojnohý "svorke". Jeho možno viacmenej vrodená tvrdohlavosť je úplne v rukách majiteľa, náležitú výchovou je možné ju potlačiť a naopak využiť ku prospechu. Hoci sa jedná o pôvodne lovecké plemeno, erdelteréři nie sú mimoriadne nároční na pohyb - každodenné prechádzka a možnosť aspoň krátkeho prebehnutí sa bez vodítka sú ale nutnosťou. Dnes sú títo psy chované prevažne ako rodinní, so športovo založeným majiteľom ale môže erdelteriér dosiahnuť mnohých športových úspechov.

História plemena erdelteriér
Staroanglickými grófstvom Yorkshire preteká neveľká riečka Aire a práve po nej bolo toto plemeno pomenované. Erdelteriér bol vyšľachtený z mnohých rôznych nejednotných drsnosrstých teriérov po roku 1860, kedy došlo k prekríženie napríklad s otterhoundov, gordonsetra alebo s bulteriérom. Pôvodne bol chovaný ako lovecký pes, jeho špecializáciou bol lov vydier.