Eurázijsky pes
Eurázijsky pes
Povaha plemena
Tento pes bude vynikajúcim, pokojným a poslušným priateľom pri dodržaní jedinej podmienky. Euraziéra miluje svojho pána, jeho rodinu a deti. Túži byť preto čo najbližšie všetkému, čo sa v rodine deje, túži byť jej súčasťou. Z rovnakého dôvodu ho absolútne nemožno odporučiť k vonkajším odchovům. Euraziéra tiež bez väčších problémov veľmi dobre vychádza s ostatnými psami alebo ďalšími zvieratami. Jeho výchova a výcvik nesmie byť vedený tzv tvrdou rukou, je to citlivý pes.
Popis euraziéra
Euraziéra je stredne veľký špicovitý pes s mohutnou postavou a výraznými ušami.Srsť má tento pes stredne dlhú a voľne priliehajúce. Navyše má aj hustú a vlnatý podsadu. Toto plemeno môže mať takmer všetky farebné variety s výnimkou čisto biele, škvrnito biele a pečeňovo hnedej.
Minimálna výška v kohútiku psov je aspoň 52 cm, suky by mali merať najmenej 48 cm v kohútiku. Trup euraziéra je mohutné a viditeľne dlhšia než-li kohútiková výška.Chrbát je rovný a široký, chvost je stredne silný, okrúhly a stáča sa k jednej strane.Hruď je hlboká, ale brucho je silne vtiahnuté. Predné končatiny má tento pes rovné, zadné sú zauhlené. Hlava je klinovitá, pričom lebka i papuľa sú približne rovnako dlhé. Ňufák je typicky "špicovitý".
Dominantným znakom hlavy sú vysoko posadené a výrazne vzpriamené a vyčnievajúce uši. Euraziéra má oči mandľového tvaru, mierne šikmo položené.
Základná starostlivosť o psa
Mohutná, hustá srsť tohto plemena vyžaduje pomerne časté prečesávanie, inak sa môžu začať vytvárať nevzhľadné zauzlenia chlpov.
Výchova euraziéra nie je náročná, majiteľ ale musí postupovať so všetkou dôslednosťou as dostatočnou zrozumiteľnosťou svojich povelov.
Euraziéra si nevystačí s krátkou prechádzkou - prechádzky by mali byť radšej dlhšie s možnosťou voľného behanie, ktoré dáva psom šancu k vybitiu značného množstva energie. Euraziéra sa ale na druhú stranu nikdy od svojho pána príliš nevzdiali. Jeho veľkou radosťou je aportovanie.
História plemena euraziéra
V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa v Nemecku objavili chovateľskej snahy o vyšľachtenie psa s vynikajúcou vyrovnanou povahou. Výsledkom bolo práve plemeno euraziéra, ktoré bolo medzinárodne uznané roku 1973 ako spoločenský pes.