Írsky teriér             

Povaha plemena
Írsky teriér je vyhlásený svojou odvahou, temperamentom a oddanosťou. Je rýchly, vytrvalý a silný. Sprevádza ho aj povesť sebavedomého bitkára, ktorý úplne pohŕda zranením a bolestí, ale táto povesť je z väčšej miery nezaslúžená. Ak je však vyprovokovaný, dokáže byť tvrdý až krutý a je schopný bojovať až do úplného konca. Avšak svojou povahou je to láskavý, milý pes, ktorý miluje svojho pána a dokáže sa mu vo všetkom prispôsobiť. Nie je nijak agresívny ani voči deťom, ktoré ho obťažujú. Radšej sa otočí a odíde, než aby zaútočil. To sa ale nemusí týkať dospelých. Írsky teriér má rád pohyb, rád cvičí s ostatnými psami a preto sa hodí aj pre agility, športovej kynológii, canisterapii, poľovníctvo, ale aj pre záchranárske zložky. Ak to ale situácia vyžaduje, prehľadá pokojne celé dni pri posteli svojho pána a stáva sa z neho maznavý gaučový povaľač.

Popis írskeho teriéra
Írsky teriér je stredne veľký pes s kvadratickou stavbou tela, ktorý pôsobí štíhlym a elegantným dojmom. Maximálna výška v kohútiku je 45 cm u psa, suky sú nižšie. Váha sa pohybuje okolo 12 kg. Hlavu má dlhú s pomerne úzkou lebkou, nos je čierny, pysky priľahlé, na vnútornej strane tiež čierne, čeľuste má svalnaté so silnými pravidelnými zuby a oči malé, tmavé, energicky iskrivé. Uši má írsky teriér malé, do tvaru písmena V a preklopené dopredu. Krk je dlhý, chrbát silný a rovný, bedrá tiež svalnaté a mierne klenuté. Hrudník nie je príliš široký, ale je hlboký, rovnako ako rebrá. Chvost je nasadený vysoko a mal by byť silný, dlhý a nezatočený. Hrudné aj panvové končatiny sú dobre osvalené so silnými labami. Srsť je hustá, hrubá až drôtovitá, ale tesne priliehajúce. Nemala by byť kučeravá ani zvlnená. Najčastejšie farba je jasne červená, môže byť aj pšenično-červený či žltočervený. V priemere sa írsky teriér dožíva 13 až 14 rokov.

Klasifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je írsky teriér zaradený do skupiny III. - Teriéry, sekcia 1 - vysokonohé a stredne veľkí teriéry, bez pracovnej skúšky. Oficiálna skratka pre SR je IRT. Pôvodným využitím to bol sedliacky a lovecký pes, strážca a spoločník, dnes hlavne rodinný spoločník.

Základná starostlivosť
Írsky teriér má výhodu, že jeho srsť nepĺzne, napriek tomu sa o ňu ale musíme starať. Je potrebné ju občas vykefovať a asi 2 krát do roka trimovať. Pri ostrihanie strojčekom srsť stráca farbu a zjemní, čo je nežiaduce.

História plemena írsky teriér
Írsky teriér má rovnakých predkov ako ostatné teriéry z Írska (Glen of Imaal, Soft coated wheaten a Kerry blue teriér), ktorí sa dosť líši od teriérov anglických či kontinentálnych. Presný pôvod a vznik plemena nie je úplne detailne známy, pretože do 18. storočia sa v Írsku o teriéroch neviedli žiadne záznamy. Isté je, že ešte v 19.storočia vedľa seba existovali rôzne farebné variety. Okrem červeného teriéra tu bol ešte čierny s pálením a žíhaný. Koncom storočia boli ale čierni a pálenie vyraďovnaní z chovov a od začiatku 20. storočia je už len červený.

Prvý klub chovateľov vznikol v roku 1879 v Dubline av zápätí sa írsky teriér začal objavovať aj na výstavách, kde získaval veľkú obľubu. Čoskoro bol, ako prvý z írskych teriérov, uznaný English Kennel Clubom za pôvodné írske plemeno.

Zaujímavosťou je, že v priebehu 1. svetovej vojny bol írsky teriér úspešne nasadzovaný ako posol správ medzi bojovými jednotkami. Tu sa naplno uplatnila jeho odvaha a inteligencia a vďaka tomu jeho povesť a popularita nesmiernevzrástli.