Írsky vlkodav

Povaha plemena
Írsky vlkodav je od prírody priateľský a milý pes, ktorý dobre vychádza s ľuďmi is ostatnými psami. Pri kontakte s menšími zvieratami sa u neho takmer vždy prejaví lovecký pud, ale do akej miery, to záleží na povahe konkrétneho psa a na jeho socializáciu. Je to poľovný pes, ktorý naháňa zrakom, tzv "sighthound", ale dokáže aj stopovať, hoci nemá v psej ríši práve ten najlepší čuch. Doma je írsky vlkodav jemný až nežný, je rozvážny, vyrovnaný, priateľský a veľmi oddaný svojmu pánovi.Svoju rodinu miluje a je jej bezmedzne verný. Dobre sa hodí aj k deťom, ktorým neublíži, ani keď ho obťažujú. Keď ho to už nebaví, proste sa otočí a odíde. Cez svoju veľkosť sa dokáže prispôsobiť aj menšiemu priestoru a je možné ho teda mať i napríklad v panelákovom byte. Potom je ale treba niekoľko vychádzok denne a aspoň jedna dlhšia, pretože írsky vlkodav musí mať pohyb. Ak žije v domčeku, je z neho výborný strážca, ktorý ale votrelca nenapadá, iba ho zastraší, vedomý si svojej veľkosti a sily.

Popis írskeho vlkodava
Je to veľký, silný a svalnatý pes, ktorý však pôsobí elegantne a ľahko, na rozdiel napríklad od ťažké a mohutné nemeckej dogy. Minimálna výška v kohútiku u psa je 79 cm, ale je žiaduce, aby mal aspoň 86 cm a viac. Sučky sú o niečo menšie. Váha psa býva od 54 kg a viac a od 41 kg u súk. Írsky vlkodav má dlhú hlavu s nie príliš širokou lebkou, dlhú ňucháčovou partiou, silnými zuby s nožnicovým skusom a malými, zloženými ušami. Krk má dlhý a svalnatý, hruď veľmi hlbokú, prsia široké, bedrá klenuté, brucho vtiahnuté a chvost silný, dlhý a mierne zahnutý. Hrudné aj panvové končatiny sú rovné, svalnaté s primerane veľkými, okrúhlymi labami a silnými pazúrmi. Srsť je drsná, hrubá a tvrdá a zvlášť dlhá nad očami a na spodnej čeľusti.Farba môže byť sivá, žíhaná, červená, čierna, čisto biela, plavá alebo iná ako u deerhounda. Priemerná dĺžka života vlkodava je 12 až 14 rokov.

Klasifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodnej kynologickej federácie) je írsky vlkodav zaradený do skupiny X. - Chrty, sekcia 1 - drsnosrsté chrty, bez pracovnej skúšky. Oficiálna skratka pre SR je IW. Pôvodným využitím to bol lovecký pes pre lov vysokej a vlkov, teraz prevažne spoločenský pes.

Základná starostlivosť o psa
Írsky vlkodav potrebuje pre svoj zdravý fyzický i psychický vývoj veľa pohybu, behanie a dlhých prechádzok. Veľmi dôležitý je jeho správny rast, ktorý nesmie byť uponáhľanej. Írsky vlkodav rastie najviac od 4. do 7. mesiace, potom sa jeho rast spomaľuje, pes dospieva zhruba v troch rokoch, fena o rok skôr. Dôležitá je jeho strava, ktorá musí byť kvalitná a vyvážená, a pred kúpou šteňaťa si musíme byť vedomí toho, že to niečo bude stáť. V šteňacom veku je potreba ho dobre socializovať a snažiť sa zmierniť jeho lovecké pudy pri styku s ostatnými, hlavne menšími zvieratami. 
 História plemena írsky vlkodav
Zmienky o tomto prastarom plemene pochádzajú z doby asi 400 rokov pred naším letopočtom. Kelti vtedy pravdepodobne zámerne krížili dogovité psy so starými chrty z Egypta za účelom vytvorenia psa, ktorý by pri štvaniciach rýchlosťou stačil koňom a zároveň bol silný, ovládateľný a dobre znášal nepriaznivé klímu. Írsky vlkodav tiež sprevádzal Keltmi pri ich vojnových výbojoch a všade, kde sa objavil, spôsoboval "obrovský pes z Írska" údiv v radoch bojovníkov. Mal strhávať jazdca z konských sediel, alebo bojových vozov, preto bol kladený dôraz na jeho veľkosť. Bol to takúžasný a neobvyklý pes, že bol často posielaný európskym panovníckym rodom ako luxusný darček, opatrený obojky vykladanými drahokamami a zlatom. Tak sa postupne írsky vlkodav rozšíril po celej Európe, hoci jeho vlastníctvo bolo výsadou práve len panovníkov a šľachty. V 17. storočí bol ich export z Írska tak masívne, že musel byť zakázaný, pretože tam plemeno takmer zaniklo. Situácia sa opakovala v 19. storočí, ale vďaka snahe pána Grahama, ktorý zhromaždil posledné jedinca, sa plemeno uchovalo a chov mohol pokračovať. Zároveň bol vďaka nemu ustanovený štandard . Najbližším príbuzným vlkodava je škótsky deerhounda.