Leonberger

Povaha plemena
Leonberger je veľký pes, veľký dobrák, kamarát i strážca. Je pokojný, priateľský, trpezlivý, úplne odovzdaný celej rodine. Ľahko sa vychováva a nemusí sa cvičiť, pretože nemá príliš veľký záujem byť dominantný. Miluje ľudí i zvieratá, ale hlavne deti. Všeobecne sú títo psi veľmi trpezliví a znášanliví, a dokonca by sa dalo povedať, že sú starostliví. Svojich najbližších si dobre strážia a položili by za ne život. S leonberger po boku sa nemusíte ničoho báť. Leonberger je veľmi citlivý k nálade svojho pána, dokonale vycíti smútok, strach a iné pocity. Leonberger je veľmi vnímavý aj k tónu, akým s ním komunikujete. Rád robí radosť svojmu okoliu a slovné napomenutie je pre neho dostatočným trestom. Ich pokojná povaha ich predurčuje k úlohe spoločenského a rodinného psa, ktorého môžete vziať kamkoľvek bez obáv, že tam spôsobí katastrofu.

Popis leonbergera
Telo psa i suky je robustný. Psy dorastajú výšky 72 až 80 cm, fenky "len" 65 až 75 cm, pričom váhovo sa pohybujú zhruba medzi 60 a 80 kilogramami. Čísla napovedajú, že sa jedná o veľké plemeno, ktoré nie je príliš vhodné do bytu. Hustá a teplá srsť umožňuje správať leonberger celoročne vonku. Leonberger má veľkú a mohutnú hlavu, ktorá dokonale pasuje k telu. Oči sú hnedé. Krk je u psov porastený mohutnú "hrivou". Leví dojem ešte umocňujú mohutné laby. Títo psi nosí svoj dobre osrstený chvost zvesený nadol, na konci je skrútený. Srsť leonberger je dlhší, stredne jemná až hrubá, s hustou podsadou. Sfarbená je rôzne: od žltej cez červenú až po hnedú, všetci psi ale musí mať čiernu masku.

Klasifikácia FCI
Číslo štandardu: 145 / 20. 09. 2002 (Nemecko), krajina pôvodu: Nemecko, Zaradenie v FCI: FCI II. -Pinče, bradáče a molosoidné plemená, sekcia 2.2.Molosoidné plemená horského typu, pracovné skúška: neoficiálne skratka v SR: L, Názov: Leonberger.

 Základná starostlivosť o psa
Leonberger má rád prechádzky a pohyb. Jedná sa však o veľké molosoidné plemeno, a tak je nutné myslieť na jeho kĺby. Je potrebné mať na pamäti, že mladého psa nesmieme fyzicky preťažovať. Rast šteňaťa je rýchly, preto je veľmi dôležité kŕmiť aspoň v prvom roku kvalitným a vyváženým krmivom. Pred obstaraním šteniatka je preto dobré sa informovať, koľko držanie tak veľkého psa stojí. Srsť leonberger nevyžaduje každodennú starostlivosť, ale pravidelné vyčesávanie sa samozrejme odporúča. Kožuch má tendenciu plstnanět. Pri pĺznutia leonberger púšťa celé chumáče chlpov, ktoré sa lepšie vytrhávajú, než vyčesávame. Na jar a na jeseň vám dajú leonberger chlpy zabrať. Odmenou vám nech pohľad na dokonalý, zbrusu nový levie kožuch. Plemeno nevyžaduje klasický výcvik, to však neznamená, že sa vycvičiť nedá. Naopak, leonberger je veľmi ochotný a schopný. Rýchlo porozumie tomu, čo sa od neho vyžaduje, a nadšene predvádza, čo sa naučil. Jeho výchova nie je, vzhľadom na jeho nekonfliktný a prispôsobivé povahe, nijak obtiažna. Ak hľadáte psa na záhradu, máte deti, veľké srdce a netrpíte zrovna športovo-kynologickými ambíciami, leonberger je ideálny spoločník práve pre vás.

 História plemena leonberger
Leonberger dostal svoje meno podľa nemeckého mestečka Leonberg. Práve tu v roku 1846 vyšľachtil Heinrich Essig plemeno psa, ktoré svojim zovňajškom pripomína leva.Plemeno čoskoro sprevádzalo mnoho panovníkov v Európe. Obľuba kríženca svatobernardského, novofundlandského psa a pyrenejského ovčiaka rýchlo stúpala.Kvôli vojnám plemeno takmer zaniklo. Vďaka niekoľkým nadšencom leonberger našťastie vstal z popola a dnes je veľmi obľúbený nielen v Európe, ale iv Amerike.

Luisianský leopardi pes       

Povaha plemena
Luisianskej leopardí pes je všestranné pracovné plemeno. Je to nezávislý a neohrozený pes plný energie. Je pracovitý, vytrvalý a neznáša nudu. Poslaním plemena je naháňanie dobytka, ale je tiež výborný stopár a spoľahlivý strážca.Obľúbili si ho zvlášť rančeri a farmári, pretože dokáže udržať krok s koňmi, má silné teritoriálne cítenie a odhodlane bráni svoje stádo. Nie je agresívny a miluje svojich ľudí.

U nás toto plemeno zatiaľ nie je príliš rozšírené, ale aj tak má množstvo priaznivcov, ktorí ho obdivujú ako krásneho a netradičného psa s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami.

Popis leopardieho psa
Leopardí pes má v kohútiku 56 - 66 cm, sučka môže mať 51 - 61 cm. Dĺžka srsti by mala byť krátka až stredne dlhá. Leopardí farbe sa dáva prednosť. Môže byť modrá, šedá, čierna, pečeňová, červená, biela a škvrnitá. Znaky môžu byť čierne, biele, trieslovej, červené alebo žltohnedé. Jednofarebné sfarbenie je prijateľné čierne, žlté, červené a čokoládové.

Hlava luisianského leopardieho psa je mohutná, so silnou tlamou. Uprednostňujú sa modré oči, ale možno je akákoľvek farba. Oči nemusia byť rovnaké.

 Pohyb je plynulý, nenútený a živý. Pes pôsobí silno a elegantne.

Klasifikácia FCI
Medzinárodná kynologická federácia (FCI) toto plemeno neuznala. Krajinou pôvodu sú Spojené štáty americké / Louisiana. Číslo štandardu je 944. Oficiálna skratka v Českej republike je LC. Ďalšie názvy plemena sú Louisiana Catahoula dog, Luisianskej leopardí pes.

Základná starostlivosť o psa
Pred zaobstaraním plemena, akým je aj Catahoula, je nutné zvážiť niekoľko dôležitých vecí. Pre toto plemeno je veľmi dôležitý priestor a pohyb. Vyžaduje denný program, ktorý ho zamestná po fyzickej stránke, ale pripraví mu aj nové podnety.Chovať takého psa väčšinu dňa v byte je prakticky nemožné. Ale ani pobyt na záhrade bez nejakej konkrétnej činnosti nie je pre tohto psa vhodný.

Ak nevlastníte zrovna ranč s dobytkom, neznamená to, že u vás čiperný pes nebude šťastný. Existuje veľa možností, ako mu zajisit dostatok pohybu a zábavy. V Amerike sa Luisianskej leopardí pes veľmi osvedčil v agility. Je obľúbeným psom majiteľov koní, rád vás bude sprevádzať aj na bicykli či kolieskových korčuliach, je veľmi vhodný pre cannicross a dog-trekking. Jednoducho všade tam, kde môže využiť svoju jedinečnú vytrvalosť a húževnatosť.

Veľmi dôležité je vštepiť psovi odmalička jasné pravidlá a udržiavať si neustále dominantnú pozíciu. U plemená tejto veľkosti a sily je strata kontroly a rešpektu psa veľký problém. Dospelý a dobre vychovaný pes svojho majiteľa miluje, bráni ho a nechá si páčiť všetko. Ako dobytkárskej pes sa ale Luisianskej leopardí pes musel vedieť sám rozhodovať a mať dosť sebavedomia a odhodlania. To sú samozrejme pozitívne vlohy, ktoré "zaručujú" veľkú inteligenciu a širšie možnosti využitia. Oproti plemenám s nižšou inteligenciou a praktickým využitím to so sebou však nesie riziko, že ho neskúsený majiteľ úplne nezvládne. K výchove i výcviku je vždy potrebné pristupovať s citom, láskou, ale aj dôrazom a dôslednosťou.

História plemena louisianský leopardí pes
Luisianskej leopardí pes alebo Catahoula dog pochádza, ako názov napovedá, z okolia jazera Cathoula v štáte Louisiana. Ako plemeno vzniklo, nie je stále jasné.Podľa jednej z teórií ide pôvodne o kríženca vlkov so španielskymi mastif, ďalšie teórie uvádza vplyv francúzskeho Beauceron.

Bieli osadníci používali luisianského psa k lovenie rôzne zveri. Neskôr slúžil hlavne k naháňanie dobytka ak ochrane rodiny a majetku. V týchto disciplínach bol a je Catahoula stále výborný.