Malorská doga

Povaha plemena
Mallorský doga je priateľský a nenáročný pes vhodný do rodiny. Hodí sa aj do mestského bytu. Je prirodzeným a zároveň rozvážnym ochrancom, ktorý vie pohroziť, ale aj zneškodniť. Ohrozenie je ale jediná situácia, ktorá toto pomerne málo známe plemeno skutočne rozčúli.

Fakt, že ide o psa, ktorý má v krvi zápasy, však nemožno zabudnúť. Vie sa nahnevať av krajnom prípade môže byť aj agresívne. Ako služobný pes - ochranca a strážca je výborný a takmer neprekonateľný. Dokáže skvele vycítiť situáciu, kedy je jeho pomoc potrebná. K ľuďom nie je vôbec agresívny, samozrejme za predpokladu, že v jeho vývoji všetko prebiehalo tak, ako malo. Je pomerne jednoducho cvičiteľný a ovládateľný a nemáva problémy s postavením voči človeku. Naopak! Štandardom je popisovaný ako pes s pokojnou povahou, ktorý dobre vychádza s ľuďmi. Svojmu pánovi je oddaný a verný. K ľuďom je všeobecne milý a priateľský. V pokoji je sebavedomý aj dôverčivý. Mallorský doga výborne vychádza sis malými deťmi a je k nim ohľaduplná. Na svojom majiteľovi je silne závislá a rada pre neho urobí čokoľvek. Ak sa ale dostane do afekte, zmení sa jej dobrácky výraz vo veľmi ostrou grimasu, ktorá sama o sebe stačí na odstrašenie protivníka. Ak to nestačí, je schopná veľmi efektívne zasiahnuť a splniť tak svoju úlohu obranára. Pre malorskú dogu je to samozrejmé a nikto ju to nemusí učiť. Pes by mal mať vyrovnanú povahu, plachosť a náznaky prehnané agresivity sú vady vylučujúce psa z chovu.

Popis plemena mallorský doga
Stredne veľká doga váži v priemere asi 36 kg. Je typickým zástupcom skupiny molossoidných plemien. Jej telo je silné a mohutné. Proti výške je výrazne dlhšia.Výrazná je aj veľká a masívna hlava. Jej obvod, zvlášť u psov, je väčšia ako veľkosť hrudníka meraná u kohútiku. Čelo je ploché a široké s výraznou kožné vráskou.Tvárová časť je silne osvalené, čo umožňuje lepšie mimické prejav psa. Srsť je krátka a na dotyk hrubá. Mallorský doga má farbu srsti plávajú a čiernu, pričom sa uprednostňuje plavé sfarbenie. Povolené sú aj biele škvrny. Výška v kohútiku je u psov od 55 do 58 cm, u sučiek od 52 do 55 cm. Hmotnosť je u psov v rozmedzí od 35 do 38 kg, u sučiek od 30 do 34 kg.

Klasifikácia FCI
Číslo štandardu je č 249 / 13. 6. 1997 / GB, krajina pôvodu / patronát: Španielsko, zaradenie v FCI: FCI II. Pinče a bradáče, molosoidné plemená, švajčiarske salašnícke psy a ďalšie plemená, sekcia č 1 molossy, plemená typu mastifa, pracovné skúška: Nie, oficiálny skratka v SR: PPM, názvy plemena: Perro De Presa mallorquina, Ca De Bou. Mallorský doga.

Základná starostlivosť o psa
Hoci je mallorský doga pes celkovo pokojný, rozvážny a nenáročný, mal by byť výber tohto plemena podmienený niektorými pravidlami. Správna výchova, primeraný výcvik, dostatok pochopenia, pohyb a zábava. Plemeno nie je príliš veľké, zvládne celoročný pobyt vonku, ale hodí sa aj do mestského bytu. Nemá vo zvyku nič ničiť ani inak hnevať. Rád sa ale pretiahne a prebehne, má rád vodu aj sneh, ale zvládne dlho ležať ticho v rohu a sledovať, čo sa okolo deje. Títo psi v sebe majú zakódovanú prirodzenú schopnosť brániť a chrániť. Sú prirodzene zvedaví a chcú mať všetko pod kontrolou. Preto sú tak dobrí strážcovia. Pes musí byť od malička vychovávaný s láskou, ale zároveň by mal prejsť primeraným a citlivým výcvikom bez aktívnej obrany. Nutná je aj správna socializácie. Zle vedený pes môže spôsobiť veľké problémy. Rozhodne sa neodporúča viesť ich k agresivite! Nie je náročný na kŕmenie. Srsť vyžaduje len minimálnu starostlivosť.

História plemena mallorský doga
Mallorský doga, alebo tiež mallorský buldog, je v krajine pôvodu známa ako Perro De Presa mallorquina, doslova mallorský strážny pes, alebo Ca De Bou - býčí pes. V 17. storočia sa španielske ostrovy dostali pod britskú nadvládu as Britmi sa na území dostali aj strážne a bojové psy, ktoré so sebou priviezli. Na vývoj mallorský dogy mala táto zmena zásadný vplyv. Plemeno totiž vynikalo v obľúbených zápasoch psov s býkmi. Život psov v tomto období nebol vôbec jednoduchý. Silní a agresívne jedince sa využívali hlavne pre tento "šport", ti mierumilovnejšiu potom k stráženie stád. Prvý záznam v španielskej plemennej knihe pochádza z roku 1923.

Malý gaskoňský durič                

Povaha plemena
Títo psi majú vrelú povahu. Čo sa týka jeho pracovných vlastností, malý gaskonský durič má výborný čuch, všestranné lovecké nadanie a veľmi krásny, trochu hlbší hlas. Dobre drží stopu aj v zlom počasí a má veľmi elegantný štýl. Navyše sa dobre drží vo svorke a po stáročia sprevádza hlavne pešieho lovca so zbraňou, čo z neho robí ideálneho psa pre loveckú kynológiu.

Tento pes má veľmi milú povahu, je priateľský a vrelo miluje svojho majiteľa. Výcvik nie je náročný, pretože je tento pes dobre ovládateľný a nemá túžbu získať dominantné postavenie.

Popis malého modrého gaskoňského duriča
Malý modrý gaskonský durič je nazývaný malým nie kvôli svojej veľkosti, radí sa totiž medzi stredne veľké až veľké psy. Malý čiže petit je preto, že ide o menšie variantu veľkého modrého gaskoňského duričov. Tento pes je na pohľad vyvážený a ušľachtilý.

Kohútiková výška psa je 52 - 58 cm, sučky 50 - 56 cm. Spoznáte ho podľa širokého nosa, veľmi dlhých tenkých uší (dosahujú minimálne k jeho nosa), na krku má lalok.Súmerné, dobre stavané a osvalené telo končí pomerne dlhým a tenkým chvostom, ktorý je šabľovite prehnutý. Pohybuje sa ľahko a vyrovnane.

Srsť je krátka, stredne silná a priliehavá. Sfarbenie srsti je striekané čierno a bielo, odtieň bridlicovo modrý. Môžu sa vyskytovať viac či menej rozsiahle čierne platne, ale nemusí. Oči musia byť tmavé a sliznice a pazúriky čierne.

Klasifikácia FCI
Malý modrý gaskonský durič patrí podľa štandardu FCI do skupiny VI. Duriče, farbiare a príbuzné plemená, sekcia 1 - Duriče s pracovnou skúškou. Číslo štandardu: č 31 / 24. 1. 1996. Krajinou pôvodu je Francúzsko. Oficiálna skratka v SR je MMG. Ďalšie názvy plemena sú Small Blue GASCÓN Hound, Petit bleu de Gascogne, malý modrý gaskonský durič.

Základná starostlivosť o psa
Tento durič potrebuje pravidelnú fyzickú záťaž. Chov je podmienený absolvovaním loveckých skúšok. Ak vás od obstaranie takého psa odrádza len tento fakt, skúste sa poobzerať po najbližšom spolku zaoberajúcim sa loveckú kynológii. Zájdite sa pozrieť, ako prebieha výcvik a čo obnáša. Možno to nebude nič pre vás, možno sa svojím psom objavíte aj novú životnú vášeň.

Neuvažujete ak priamo o chove, ale túžite len po zaujímavom a elegantným psovi, ktorý miluje spoločné prechádzky po lesoch a lúkach, ak vám učaroval jeho povestný očarujúce hlas, sa skúškami si starosti robiť nemusíte. Pre gaskoňského duričov zloženie skúšky nepredstavuje veľký problém, pretože väčšina disciplín je jeho parketou, prirodzenosťou a tiež zábavou.

História plemena malý modrý gaskonský durič
Malý modrý je úmyselne zmenšený veľký modrý gaskonský durič. Majú spoločný pôvod a ich využitie je tiež rovnaké. Modrí psi sa objavili v stredovekej Francúzsku.Nie je o nich veľa zmienok, pretože doba priala skôr väčším psom určeným pre lov na koni. Nižší variant je vhodná skôr k pešiemu lovu, teda nepôsobila dosť vznešene.Hoci je tento durič považovaný za všestranného loveckého psa, lov králikov je jeho špecialita a životné vášeň.

Ešte nedávno plemeno stálo na pokraji vyhynutia. Dnes je veľmi obľúbené a vo svete najobľúbenejšie lovecké plemeno francúzskeho pôvodu.