Malý münsterlandský stavač  

Povaha plemena
Malý münsterlandský stavač je inteligentný, poslušný a mierumilovný pes. Má pozitívny vzťah k životu a nekomplikovanú a veselú povahu. Je to neúnavný a húževnatý pracovník, doma sa však chová pokojne. Je veľmi oddaný svojmu pánovi a celej rodine. Malý münsterlandský stavač si zvyčajne veľmi dobre rozumie s deťmi, inými psami alebo domácimi zvieratami. K cudzím ľuďom sa chová priateľsky, ale deje ak sa niečo podozrivého, rozšteká sa. Moc dobrý strážca však nie je, štekaním to väčšinou aj skončí. Miluje aportovanie a tiež veľmi rád pláva. Dobre sa bude cítiť aj v meste, ale je potrebné mu zaistiť dostatok pohybu.

Popis malého münsterlandského stavača
Malý münsterlandský stavač dorastá do výšky 52 - 56 cm (psy), sučky 50 - 54 cm a dosahuje váhy okolo 15 kg. Priemerná dĺžka je 13-14 rokov. Suchá hlava je mierne klenutá, lebka nesmie byť príliš široká. Malé hlboko posadené oči majú najlepšie tmavohnedú farbu. Silná papuľa je rovná a dlhá, ňucháč je čisto hnedá. Vysoko nasadené uši sú široké a na koncoch zašpicatené. Sú zvesené a priliehajú k hlave.Hruď má hlbokú, chrbát je kratšie alebo stredne dlhý. Bedrá sú široké a silné.Stredne dlhý chvost je nosený rovno, jeho posledná tretina môže byť mierne ohnutá hore. Rovné nohy majú kompaktné a okrúhle labky. Toto plemeno dospieva až v troch rokoch. Srsť malého münsterlandského stavača je stredne dlhá, hladká, rovná alebo môže byť aj mierne zvlnená. Sfarbenie je hnedé s bielou alebo biela s hnedou.

Klasifikácia FCI
Skupina 7 - stavače, prinášača a sliediče. Sekcia 1 - stavače s pracovnou skúškou.

Základná starostlivosť o psa
Srsť treba dvakrát týždenne kefovať a česať. Občas sa v hnedých častiach objavia svetlejšie chlpy. Jedná sa o starú srsť a je potrebné ju trimovať. Kontrolujte zvukovod a odstraňujte prebytočné chlpy, aby ste predišli zápalom. Malý münsterlandský stavač rád vyhovie svojmu pánovi a ľahko chápe. Potrebuje láskavú a dôslednú výchovu. Toto plemeno je v prvom rade loveckým psom, ktorý potrebuje dostatok pohybu a pracovného vyžitia. Berte ho na dlhšie prechádzky a nechajte ho aportovať alebo si zaplávať. Na počasie tento pes moc nedbá. Rád si zaplavia ako za slnečného dňa, tak v daždi. Preto toto plemeno je optimálny lovecký výcvik, rovnako dobre sa však uplatní v obratnosti alebo loptových hrách. 

História plemena malý münsterlandský stavač
Malý münsterlandský stavač vznikol v Nemecku v kraji Münsterland v 20. storočia.Tento univerzálny poľovný pes pochádza zo zvyšných jedincov starého sokolnického psa skríženého s ďalšími európskymi, loveckými psami. Tento tzv vtáčí pes sa mal pôvodne používať na love spoločne so sokolmi a sieťami, ale než sa ho podarilo v 20.storočia znovu vyšľachtiť, jeho prežitie záviselo na tom, či bude chovaný ako spoločník. O jeho opätovné vyšľachtenie sa zaslúžil predovšetkým Edmond ľenský, ktorý roku 1912 založil klub Malého münsterlandského stavača.

Moskovský strážny pes 

Povaha plemena
Na prvý pohľad moskovský strážny pes pripomína bernardína. Nezdedil po ňom pekný a mierumilovný vzhľad, ale predovšetkým obrovskú oddanosť svojmu pánovi, poťažmo celej rodine. A tiež veľmi dobrú cvičiteľnosť. Jeho ďalšie predok, kaukazský ovčiak, mu odkázal veľmi silné zuby, vynikajúcu pohybovú sústavu, ostrosť a veľkú agresivitu.Agresivita u moskovského strážneho psa vyžaduje samostatnú kapitolu. Práve agresivita útoku, ostrosť, zloba, sila a neúplatnost z neho robia jedinečného ochrancu a služobného psa. Čo sa obzvlášť cení, je kombinácia s výnimočne milým, mierumilovným, oddaným a prirodzene podriadeným prístupom k svojmu majiteľovi a celej rodine.Zvláštne je aj inteligencia a schopnosť samostatného vyhodnotenie situácie a rozhodovanie. Pes dokáže veľmi dobre rozoznať situáciu, kedy je potrebné zasiahnuť.Nie je agresívny, kým nemá dobrý dôvod. Nezvaným návštevám ale rozhodne nedáva šancu, neproklouzne mu ani myška. Strážiť ich nemusí nikto učiť, vedia to aj bez výcviku a začínajú asi od pol roka veku. Pre svojho pána by urobil všetko na svete a tiež si od neho nechá všetko páčiť. Nikdy sa proti nemu nepostaví a tiež je vždy pripravený ho ochrániť. Moskovský strážny pes sa ľahko cvičí, raz naučený povel si pamätá aj bez opakovania a vždy sa snaží vyhovieť. Voči vlastnej rodine je veľmi lojálni, s deťmi vychádza veľmi dobre av ich prítomnosti je opatrný.

Popis moskovského strážneho psa
Moskovský strážny pes je veľký pes s dobre vyvinutou a silnou kostrou a svalstvom.Najcharakteristickejší výška pre psy je 77 až 78 cm a pre suky 72 až 73 cm, spodná hranica u psov je najmenej 68 cm, u súk 66 cm, horná hranica výšky nie je daná. Srsť je dlhšia, trochu hrubá, veľmi hustá, s podsadou a tesne priliehajúce. U psov sú viac vyvinuté okrasné chlpy, ktoré sú vidieť na krku v podobe hrivy a za ušami, na nohách a na chvoste. Sfarbenie je hrdzavé s bielou - plášťové, škvrnito biele s hrdzavými alebo šedohnědými platňami. Povinné je tmavšie sfarbenie na hlave ako na tele. Zvlášť šteňatá pôsobí veľmi roztomilo a pes vyzerá ako veľký dobrák. Je však veľmi ostrý a silný. Pred zaobstaraním psa je nutné myslieť na to, že v určitých situáciách bude nutné poradiť si s jeho silou. Majiteľ by údajne mal mať aspoň 70 kg a pozemok, ktorý pes stráži sám, musí byť dobre oplotený.

Klasifikácia FCI
Číslo štandardu: č 993 / 10. 10. 2003, krajina pôvodu / patronát: Rusko, zaradenie v FCI: neuznané plemená, oficiálna skratka v SR: MSP, názvy plemena: Moskovský strážny pes, Moscow Wachdog, Moskauer Wachhund.

Základná starostlivosť o psa
Srsť vyžaduje občasné prečesávanie, aby nezplstnatěla. Tiež sa do nej môžu zamotávať rôzne vetvičky a iné nečistoty. Inak je moskovský strážny pes nenáročný na starostlivosť. Bez problémov vydrží na záhrade po celý rok, ak má k dispozícii závetrí av lete tieň. V období rastu je nutné dopriať psovi dostatok kvalitnej výživy, v dospelom veku nie je na potravu príliš náročný. Výchova nie je nijako náročná. Je však nutné mu venovať dostatok pozornosti a lásky, zvlášť v mladosti. Držať mladého psa samého v koterci, bez možnosti budovania sociálnych väzieb, to by mohlo viesť k problémom s veľmi nešťastným koncom. Je potrebné vychovávať dôsledne, rozhodne nie tvrdo. Výcvik nutne nepotrebuje, je ale viac než vhodné naučiť ho základnej poslušnosti. Rýchlo pochopí, čo sa od neho žiada a každý nový povel si dobre pamätá.Namiesto samotného výcviku venujte pozornosť spoločnému pohybu. Moskovský strážny pes potrebuje dosť pohybu a na spoločnej prechádzke prehĺbite vzájomný vzťah a určite nájdete aj vhodné miesto a chvíľu naučiť sa niečo nové a zužitkovať aj niečo starého.

História plemena moskovský strážny pes
Moskovský strážny pes je mladé plemeno, ktoré si pre vlastnú potrebu vyšľachtila ruská armáda. Pes, určený pre stráženie dôležitých objektov, je výsledkom kríženia bernardína, kaukazského ovčiaka a ruského strakatého loveckého psa. Každé z týchto plemien prinieslo do novo vzniknutého plemena dôležité prvky a vlastnosti. "Otcom" plemena je generálmajor GN Medvedev, vedúci školy vojenskej kynológie. Prvá chovateľská stanica niesla názov Červená hviezda. Plemeno bolo uznané v Sovietskom zväze v roku 1985. História chovu v ČR sa začala písať len pred desiatimi rokmi a dnes je u nás registrované asi 30 psov a súk. Dá sa ale očakávať, že o "moskováci" ešte budeme počuť