Papillon - Trpasličí kontinentálny španiel

Povaha plemena
Papillon čiže malý kontinentálny španiel je ideálny spoločenský pes, ktorý je veľmi viazaný na svoje pánov. Má živú, zvedavú povahu a je to veľmi dobrý strážca. Je citlivý, maznavý a zle znáša samotu. Papillon je veľmi inteligentný, učenlivý a ľahko vycvičiteľný. Dobre sa znáša s deťmi i ďalšími psami. Je jemný a sebavedomý, nemá preto rád hrubé zaobchádzanie a zbytočnú prísnosť. Väčšinou ju ale ani nepotrebuje - zbytočne nešteká, nehryzie a vzhľadom k tomu, že po generácie vyrastal v luxusnom prostredí palácov, vie sa dodnes pohybovať elegantne a neničí nič okolo seba. Veľmi dobre reaguje na pozitívne podnety. Má veselú a hravú povahu, rýchlo si získa lásku všetkých okolo. Papillon je prispôsobivý pes, vyhovovať môže ako aktívnemu majiteľovi, tak seniorovi. Má rád pohyb, ale rád si aj zalenoší. Je oddaný svojej rodine. Svojou povahou je vhodný pre agility aj canisterapii.

Popis malého kontinentálneho španiela
Papillon je malý elegantný pes, ktorý sa krásne vynímal ako doplnok nádherných žien na plátnach umelcov. Stavbu tela má súmernú, mierne obdĺžnikového tvaru. Jeho telo je len o niečo málo dlhšie ako jeho výška. V kohútiku meria okolo 28 cm, váži do 2,5 kg, jeho robustnejší variant môže dosahovať váhy až 5 kg. Má široký hrudník a mierne vtiahnuté brucho. Za elegantný pohyb vďačí pevným, štíhlym končatinám sa zajačími labkami. Chvost má vysoko posadený a osrstený. Má súmernú hlavu s jemným štíhlym nosom a veľkými hnedými očami, ktoré ale nie sú vypúlené. Svoje meno získal podľa charakteristických uší pripomínajúcich motýlie krídla. Podľa nich sa tiež rozdeľuje na dva druhy: papillon - má uši vzpriamené, široko roztvorené, smerujúce do strán; phaléne (mora) - má uši previsnuté. Obe varianty ich majú porastené jemnou dlhou srsťou. Malý kontinentálne španiel sa môže pochváliť nádhernou, dlhou, lesklou srsťou, o niečo dlhšia na krku, kde mu vytvára golier a náprsenku, na zadných končatinách nohavičky. Farbu môže mať akúkoľvek, ale vždy je nutný biely základ. Priemerná dĺžka jeho života je 13 - 15 rokov.


Klasifikácia FCI
Podľa Medzinárodnej kynologickej organizácie (FCI) je malý kontinentálne španiel - papillon - zaradený do skupiny 9 - spoločenské a sprievodné psy, sekcia 9 - kontinentálne trpasličí španieli. Skratka pre SR je PAP. Pôvodné využitie - spoločenský psík.

Základná starostlivosť o psa
Malý kontinentálny španiel, papillon, je pomerne nenáročné plemeno. Aj cez svoju krehkú vizáž, je odolný a vydrží aj dlhé prechádzky. Údržba jeho nádherné srsti tiež nie je zložitá - stačí ho raz až dvakrát za týždeň vykefovať, počas pĺznutia častejšie. Nemusí sa strihať. Po kúpaní stačí vyfénovať, ale opatrne. Rovnako ako mnoho iných malých plemien môže aj papillon trpieť vyvrtnutím jabĺčka.

 
História plemena papillon
Malý kontinentálny španiel je veľmi staré plemeno. Jeho podobizeň zbierali starí majstri už od 12. storočia a nájsť ho môžeme i na obrazoch takých maliarov, ako bol Goya, Tizian alebo Rembrandt. Bol obľúbený predovšetkým v šľachtických kruhoch, jeho najznámejšími majiteľkami boli napr Madame de Pompadour alebo Marie Antoinette. Po Veľkej francúzskej revolúcii začal s upadajúcim vplyvom šľachty miznúť aj on, v prvých rokoch minulého storočia sa však začal opäť správať v Belgicku, po druhej svetovej vojne sa záujem o neho ešte rozšíril.

Parson russel teriér 

Povaha plemena
Parson Russel Terrier je veľmi živý, aktívny a neúnavný pes. Celý deň sršia energiou, za všetkým behá, zaujíma sa, čo sa kde deje. Ak nemá s čím sa hrať, nájde si nejakú hračku sám, občas k značnej nevôli svojho pána. Je veľmi húževnatý a neohrozený, len tak niečoho sa neľakajte. Svojmu pánovi je Parson Russel Terrier veľmi oddaný, to však neznamená, že nie je schopný mu urobiť nejakú huncútstvo. Je totiž tiež veľmi vynaliezavý a vie naozaj prekvapiť, v dobrom aj v zlom. Napriek tomu je Parson Russel Terrier veľmi obľúbený spoločník hlavne pre svoju milú a veselú povahu. Je to veľmi zábavný kamarát, s ktorým sa jeho majitelia naozaj nenudí. K cudzím, ale môže byť nedôverčivý. Je veľmi vášnivý lovec, rád, dlho a rýchlo behá.

Dožíva sa 13 až 14 rokov.

 
Popis Parson Russel teriéra
Parson Russel Terrier je harmonicky stavaný a pružný pes, pripomínajúce svojím zjavom orieška. Telo je stredne dlhé a mierne obdĺžnikového formátu. Ideálna miera v kohútiku je 36 cm, suka 33 cm. Hrudník je primerane hlboký, priemerne veľké ruky by ho mali za plecami objať. Bedrá sú mierne klenutá. Končatiny sú silné, rovné, zadné dostatočne svalnaté. Silný chvost sa skracuje. Pohybuje sa koordinovane. Má plochou stredne širokú hlavu, ktorá sa postupne zužuje smerom k očiam. Má čierny nos a tmavé, živé oči. Uši má v tvare V, menšie a sklopené smerom k ňufáku. Čeľuste sú silné, zuby s nožnicovým skusom. Parson Russel Terrier má hrubú, hustú a uzavretú srsť. Sfarbenie je biele s čiernymi, citrónovým alebo trieslovými znakmi, prednosť sa dáva farebným škvrnám na hlave alebo koreni chvosta.

 
Klasifikácia FCI
Podľa Medzinárodnej kynologickej organizácie (FCI) je zaradený do skupiny III. - Teriéry, sekcia 1 - Stredná a veľkí teriéry, s pracovnou skúškou. Skratka pre SR je PJR. Ich pôvodné využitie je lovecký pes, jamník, účastník honu na líšky.

 
Základná starostlivosť o psa
Parson Russel Terrier nie je náročné plemeno na údržbu srsti a nevyžaduje ani žiadnu inú osobitnú starostlivosť. Najväčším problémom môže byť jeho energia a lovecké pudy, mali by si ho preto vyberať iba podobne aktívny majitelia, ktorým nevadí venovať svojmu štvornohému kamarátov veľa času. Parson Russel Terrier miluje hry a vyžaduje fyzickú námahu, nie je to pes, ktorého by ste mohli prehliadať.Je veľmi neúnavný a je potrebné ho zabezpečiť, keď chytí stopu, nerobí mu problém opustiť vymedzený priestor. Tiež by si mali dať pozor záhradkári, Parson Russel Terrier sa im moc rád pletie do práce, nie vždy sú jeho "překopávací" snahy vítané.Potrebuje pevnú ruku a nie je vhodný pre staršie nepohyblivé majiteľa. Žiť s Russelom vyžaduje občas nutnú dávku trpezlivosti, bohato sa však za ňu odmení veselú povahou a oddanosťou.

História plemena Parson Russel teriér
Parson Russel Terrier bol vyšľachtený v 19. storočia devonshirským farárom Jackom Russelom. Ten bol nadšeným lovcom, ale žiadny z vtedajších teriérov mu nevyhovoval, vybrané jedinca preto pravdepodobne začal krížiť s buldogmi alebo bígle. Jeho cieľom bolo vypestovať odvážneho, energického ale poslušného jamník. Jeho snahy sa vyplnili a Russel Terrier sa stal obľúbeným psom anglických lovcov. Oficiálne bol uznaný až v 90. rokoch minulého storočia.

  Pekingský palácový psík -   Pekinézy           

Povaha plemena
Pekinský palácový psík pôsobí už na prvý pohľad ako veľmi sebavedomé a pokojné stvorenia. Svojho pána si vie získať milú a prítulnú povahou. Väčšinou si z rodiny vyberie jedného člena, ktorému je potom bezhranične oddaný. Svoju náklonnosť však vie prejaviť aj ostatným ľudským i zvieracím obyvateľom domácnosti. K cudzím ľuďom sa však pekingský palácový psík môže správať rezervovane. Je to veľmi kľudný pes, skoro vôbec nešteká a nie je agresívny, ale je ostražitý a nebojácny. Za každých okolností si zachováva dôstojnosť a je pomerne nezávislý, občas sa teda môže prejavovať tvrdohlavo. Je to však inteligentný a učenlivý pes. Zle znáša samotu, miluje ľudskú spoločnosť a svojho pána vie rozveseliť. Pekinéz sa dožíva v priemere 12 až 13 rokov.

 
Popis pekingského palácového psíka
Pekinský palácový psík, pekinéz, je pes malého vzrastu, ktorý však okamžite zaujme svojím hrdým výzorom pripomínajúcim leva. Má statnú konštrukciu tela obdĺžnikového formátu. Telo je skôr kratšie so širokou hruďou a vysoko posadeným chvostom obráteným k chrbtu. Predné nohy má o niečo ťažšie ako zadné, čo súvisí s celkovou konštitúciou tela. Pohybuje sa pomaly a kolísavo. Labky má dlhé a ploché. V kohútiku meria 15 až 23 cm, jeho váha sa pohybuje okolo 5 kg. Má pomerne veľkú hlavu s širokou lebkou a zreteľným stopom. Charakteristický je pre neho plochý ňufák, krátky noštek a veľká otvorená nozdier. Oči má tmavé, iskrivé as živým pohľadom, rozmiestnené sú ďaleko od seba. Uši má pekinéz v tvare srdca, bohato zarastené srsťou a zvesené. Má nádhernú dlhú rovnú srsť s bohatou hrivou spadajúce okolo ramien a krku. Na ušiach, chvosta, labkách a zadných končatinách má srsť ľahko sperené. Farbu môže pekingský palácový psík mať akúkoľvek, nemal by byť iba albínsky a pečeňový.

Klasifikácia FCI
Podľa Medzinárodnej kynologickej organizácie (FCI) je pekingský palácový psík zaradený do skupiny IX. - Spoločenský plemená, sekcia 8 - japonský chin a pekinéz, bez pracovnej skúšky. Skratka pre SR je PPP. Pôvodným využitím bol spoločník, táto funkcia mu zostala dodnes.

Základná starostlivosť o psa
Pekinský palácový psík je náročný predovšetkým v starostlivosti o srsť, ktorá sa musí každý deň kefovať a vyčesávať - ​​predovšetkým na bruchu, slabinách a medzi končatinami. Krásna srsť sa môže udržiavať aj pomocou rôznych kozmetických prípravkov určených pre psov - napr proteínové kondicionéry. Udržiavať sa musí tiež chĺpky vyrastajúce medzi vankúšikmi na tlapkách. Je nutné pravidelne zastrihávať pazúriky. Dbať musí majiteľ Pekinéza i na oči a záhyby na papuli, kde môžu vznikať zápaly. Pekinský palácový psík sa odporúča hlavne majiteľom, ktorí sú ochotní si na svojho maznáčika urobiť čas. Pes si vyžaduje naozaj veľkú starostlivosť.

História plemena pekingský palácový psík
Pekinský palácový psík patrí k veľmi starým plemenám. Predpokladá sa, že jeho predok bol tzv leví pes, ktorý bol chovaný na čínskych cisárskych dvoroch už v 6.storočia. Bol to veľmi vážený pes - mohli ho vlastniť iba príslušníci panovníckej rodiny a ľudia ho mohli vidieť len v areáli Zakázaného mesta, kde sa zúčastňoval aj rôznych ceremónií. Do Európy bol dovezený až v druhej polovici 19. storočia, kedy do Pekingu vpadla britská armáda. Pekinský palácový psík si ihneď získal veľkú obľubu aj vo svojom novom domove.