Peruánsky naháč                            

Povaha plemena
Peruánsky naháč je ušľachtilý, hrdý pes, ktorý je úplne oddaný svojmu pánovi. Hoci je pomerne pokojný a štekotom sa prejavuje minimálne, je výborný strážca. K cudzím ľuďom sa môže správať rezervovane, je ostražitý a nebojácny. Je to citlivý a inteligentný pes, ktorý je veľmi učenlivý a pozorný. Nie je u neho potrebný osobitný výcvik. Je tiež veľmi prítulný a rád sa mazná, čo je vzhľadom k jeho teplej kožu veľmi príjemné. Peruánsky naháč je u mnohých chovateľov obľúbený aj pre svoju mimiku, ktorú mu umožňuje kože bez srsti. Je veľmi vnímavý a "vie človeku počúvať".Vďaka tomu je výborný spoločník, a kto si ho raz zaobstará, zostane tomuto plemenu väčšinou verný. Je až prekvapivo pohyblivý a mrštný, čo z neho robí skvelého adepta na cvičenie súčasných psích športov. Miluje slniečko. Je vhodný najmä pre alergikov.

Popis peruánskeho naháča
Peruánsky naháč je veľmi elegantný a štíhly pes bez srsti. Chová sa v troch veľkostiach: malý (25-40 cm), stredný (40-50 cm) a veľký (50-65 cm). V žiadnom prípade by nemal pôsobiť mohutne, ale krehko a jemne. Jeho váha sa pohybuje od 4 do 8 kg, od 8 do 12 kg alebo 12 do 23 kg. Pomer dĺžky tela a výšky v kohútiku je 1:1.Má rovný chrbát, v niektorých prípadoch mierne klenutá chrbát, bedrá sú dobre osvalené. Hrudník je hlboký, siaha až k lakťom. Chvost je hlboko nasadený, smerom ku špičke sa zužuje, v kľude je zvesený, niekedy smerujúce až k bruchu, pri vzrušení je vztýčený nad líniou chrbta. Končatiny sú dobre postavené, zadné sú dostatočne pružné. Pohybuje sa rýchlymi, krátkymi krokmi. Hlava sa zužuje smerom k nosu, stop nie je príliš zreteľný. V chrupu je možná absencia jedného alebo všetkých molárov či premolárov. Oči sú mandľového tvaru, majú inteligentný, bystrý výraz a ich farba súvisí s farbou kože. Uši sú stredne veľké, v tvare trojuholníka. Peruánsky naháč je charakteristický absenciou srsti, povolené sú len zvyšky na hlave, chrbte, koncoch končatín a chvosta. Kožu má príjemne teplú, hladkú a pružnú. Farbu môže mať peruánsky naháč čiernu, modročiernej, bridlicovú, šedú, tmavo hnedú alebo plávajú.Existuje jednofarebná variant alebo s ružovými škvrnami.

 
Klasifikácia FCI
Podľa Medzinárodnej kynologickej organizácie (FCI) je peruánsky naháč zaradený do skupiny V. - špice a primitívne plemená, sekcia 6. - Primitívne plemená, bez pracovnej skúšky. Skratka pre SR je PEN. Pôvodné využitie je spoločenský pes.

Základná starostlivosť o psa
Peruánsky naháč nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Na rozdiel od zvestí, ktoré o ňom medzi laikmi kolujú, to nie je přešlechtěné plemeno a spravidla sa u nich nevyskytujú geneticky podmienená ochorenia. Pozor by si majitelia mali dať len v lete, peruánsky naháč síce miluje slniečko, ale kožu by mal mať ošetrenú ochranným opaľovacím krémom. Na zimu je vzhľadom k absencii srsti vhodné im zaobstarať kabátik, ktorý by ich chránil pred mrazom. Je to spoločenský psík vhodný do bytu a pre všetky vekové kategórie.

História plemena peruánsky naháč
Peruánsky naháč je veľmi staré plemeno. Do Peru, podľa ktorého získal svoje meno, ho podľa jednej z téz priviezli čínski prisťahovalci. Peruánsky naháč je považovaný za psa Inkov a podľa niektorých teórií žil na ich území skôr ako oni. Bol veľmi cenený a tešil sa veľkej priazni vyšších vrstiev, jeho pozostatky sa údajne našli v hroboch hnuteľných Inkov. Po rozpade ich ríše skončil aj jeho systematický chov, k znovuobnovenie tohto plemena došlo v druhej polovici minulého storočia. Do Čiech sa peruánsky naháč dostal v 80. rokoch.                                            

Pražský potkaniar                   

Povaha plemena
Pražský potkaniarik je jemný a maznavý pes, ktorý je vhodný do každej rodiny.Svojmu pánovi je bezhranične oddaný a pekný vzťah si utvorí ik deťom. Hoci je veľmi priateľský a prítulný, môže sa k cudzím ľuďom správať rezervovane. Pražský krysařík vie byť vďaka svojmu temperamentu tiež veľmi zábavný spoločník, je veľmi zvedavý, občas uličnícky, ale pri dobrej výchove poslušný. Jeho majitelia o ňom často hovoria, že je to maličký psík so srdcom leva, svojho pána vie totiž brániť. Je vhodný aj pre staršie pánov, je pomerne prispôsobivý - má rád dlhé prechádzky a nevadí mu ani leňošenie na gauči. Hodí sa na vidiek aj do bytu, je čistotný.Potkaniarik je mrštný, vrtký a veľmi rýchly pes. Dožíva sa 13 až 15 rokov.

 
Popis pražského potkaniarika
Pražský potkaniarik v kohútiku meria iba 20 až 23 cm, hmotnosť sa pohybuje okolo 2,5 kg. Má kompaktný telesnú stavbu s rovným chrbtom, krátkymi bedrami a mierne vtiahnutým bruchom. Chvost je vysoko nasadený a ku koncu sa zužuje, býva kupírovaný. Predné končatiny sú rovné a súbežné, zadné sú dobre osvalené.Pohybuje sa pružne, rýchlo a ľahko. Má hlavu hruškovitého tvaru s výrazným stopom a zaguľatenou lebkou. Pysky sú priliehavé, čeľuste súmerné a skus je nožnicový. Moje temné, stredne veľké oči, ktoré sú mierne vypuklé a posadené zo široka. Uši sú pevné, majú trojuholníkovitý tvar a sú vztýčené. Srsť má pražský potkaniarik krátku, priliehajúce, hustú a pekne lesklú, na hlave môže byť o niečo redšia. V poslednej dobe sa čoraz častejšie objavujú aj dlhosrsté potkaniariky.Základné sfarbenie môže byť rôzne, najčastejšie je čierne s červeným pálením nad očami, okolo čumáku, pod krkom, na predných labkách, na vnútornej strane zadných končatín a pod chvostom. Výnimočne môže byť plavý.


Klasifikácia FCI
Pražský potkaniar dosiaľ nebol uznaný FCI. V súčasnej dobe sa pripravuje jeho nový štandard, ktorý zatiaľ nebol zverejnený.

Základná starostlivosť o psa
Pražský potkaniarik nie je plemeno náročné na starostlivosť. Jeho krátku srsť stačí raz za týždeň vykefovať a udržiavať v čistote. Nemôže sa správať vonku, kde by mohol zmrznúť. Vzhľadom k jeho malej konštitúcii je mu dobre aj v malom byte. Nie je náročný na výchovu, ktorá sa ale nesmie podceniť, inak má sklon k ubrechanosti a pri zlom prístupe z neho môže vyrásť nečervenie jedinec brániace sa hryzením.


História plemena 
Pražský potkaniarik má veľa dlhú históriu, ktorá podľa niektorých prameňov siaha až do doby Rudolfa II. Údajne sa pre svoju obratnosť používal na chytanie potkanov, bol ale aj ozdobou kráľovského dvora a bol dávaný ako dar európskym vladárom. Neskôr však takmer vyhynul, k jeho znovuobjavenie došlo až v druhej polovici 20. storočí a jeho obľuba stále stúpa.

Patterdale teriér

Povaha plemena
Patterdale teriér je živý a bystrý pes, ktorý sa nerád podriaďuje. Ku svojim majiteľom je však veľmi milý a má rád deti, s ktorými je schopný nadviazať pekný vzťah. K cudzím ľuďom sa môže prejavovať rezervovane. Je dobrý strážca, ale nie je agresívny. Má silný hlas, nie je však zbytočne uštekaný. Je výborný spoločník na záhradu i na lov. Je rýchly, miluje pohyb a je ovládateľnejší než väčšina ostatných teriérov. Patterdale teriér sa vie podriadiť ľuďom, horšie je to však s ostatnými psami, nad ktorými rád dominuje, šarvátky ale zbytočne nevyhľadáva. V rodine sa chová pokojne, na poľovnom revíre alebo pri inej akcii vyjadruje prirodzenú ostrosť a energiu. Je skvelý aportér a je vhodný pre súťaže agility, flyballu alebo novo sa rozvíjajúceho coursingu. Rád aportuje aj z vody. Patterdale teriér je ideálne plemeno predovšetkým pre poľovníkov, je však príjemným spoločníkom aj pre zvyšok rodiny. Je to nenáročný a milý pes, ktorý svoje pánov má naozaj rád.

Popis Patterdale teriéra
Patterdale teriér je pes pevného a statného výzoru. Pôsobí menším dojmom, než skutočne je. V kohútiku meria 28 až 30 cm, váži od 5 do 7 kg. Má obdĺžnikový telesný rámec a je svalnatý. Má užší hrudník, ktorý mu umožňuje preniknú do úzkych nôr. Má rovné a silné končatiny. Chvost je vysoko posadený a skracuje sa na dĺžku zhruba 15 cm. Krk má Patterdale teriér silný a tiež dobre osvalený. Má pravidelnú hlavu s plochým čelom. Má silné čeľuste, povolený je kliešťový skus, žiaduce je však nožnicový. Uši sú primerane veľké a tvorí trojuholník, priliehajúce k tvári. Srsť môže byť dvojaký: krátka, tá je pevná, drsná, alebo hrubá, ktorá by mala mať podsadu.Farbu má Patterdale teriér väčšinou čisto čiernu, vylúčené nie je ani hnedé zafarbenie, môže sa objaviť aj farebné pálenie a povolené sú biele znaky na nohách a prsiach.

 
Klasifikácia FCI
Patterdale teriér doteraz patrí medzi plemená neuznané Medzinárodnou kynologickou organizáciou (FCI). Jeho pôvodné využitie je lovecký pes, jamník.


Základná starostlivosť o psa
Patterdale teriér potrebuje predovšetkým dostatok pohybu. Miluje prechádzky a potrebuje majiteľa, ktorý sa mu bude aktívne venovať. Obľúbený je medzi poľovníkmi, kde sa môže "vyblázniť" na poľovných revíroch. Jeho výchova sa nesmie uponáhľať. Patterdale teriér môže žiť aj vo svorkách, ale len za určitých podmienok, nerád sa podriaďuje a má tendencie byť dominantné. Je preto vhodné, keď už žije v skupine, aby mal vlastný koterec. Pred nepriazňou počasia i zraneniami ho chráni hrubá a pevná srsť, ktoré stačí pravidelné (dvakrát za týždeň) kefovanie.Starostlivosť si vyžadujú aj chĺpky medzi vankúšikmi, ktoré je nutné pravidelne zastrihávať. Pravidelne by sa mali kontrolovať aj uši a čistiť zvukovody.

 
História plemena Patterdale teriér
Patterdale teriér má pôvod v 18. storočia vo Veľkej Británii. Bol vyšľachtený za účelom norovanie, a to aj v extrémnejších podmienkach - podzemí, skalné nory. Pri šľachtení bolo najdôležitejšie pracovné nasadenie, na vzhľad nebola príliš brána ohľad. Predvádzať sa Patterdale teriér začal až v 30. rokoch minulého storočia.Dnes sú rozšírené predovšetkým na britských ostrovoch a v škandinávskych krajinách.