Portugalský podengo

Charakter portugalského podenga
Portugalský podengo je veľmi živý a priateľský pes. Sú nebojácni a bezproblému spoločníci. Dobre vychádza s cudzími ľuďmi, deťmi a nemajú problém ani s väčšími psami. Rýchlo sa prispôsobí danej situácii, a preto sa hodí aj do mestskej zástavby.Podengo má veľmi silno vyvinutý poľovný pud. Lovia vo svorkách a detekciu zvieraťa používa zrak, sluch aj čuch. Zver vie sledovať aj vo veľmi náročnom teréne a je odolný voči nepriazni počasia.

Popis portugalského podenga
Portugalský podengo sa vyskytuje v troch veľkostných rázoch a dvoch variantoch osrstenie (hladkosrstý, hrubosrstý).

• Malý podengo dorastá do výšky 20 - 30 cm a váha sa pohybuje okolo 4 - 5 kg.
• Stredná podengo má v kohútiku 40 - 55 cm a dosahuje váhy 16 - 20 kg.
• Veľký podengo je 55 - 70 cm vysoký a váha je okolo 30 kg.
Hlava podenga je tvaru štvorbokého hranolu so širokou základňou, ktorý sa smerom k ňufáku značne zužuje. Ňufák je kratšia ako temeno, chrbát nosa má rovný profil zakončený tmavším nosom. Oči sú menšie, mierne šikmo postavené, ich farba je v odtieňoch jantárové a medové. Trojuholníkovité uši sú dlhšie ako širšie a nosené sú vztýčené. Telo má mierne obdélníkovitý profil. Hruď je dobre osvalené. Zadok je rovná, široká a primerane dlhá. Brucho je mierne vtiahnuté. Chvost je nasadený pomerne vysoko, je silný a smerom ku špičke sa zužuje. Končatiny sú rovné a svalnaté. Srsť u hladkosrsté varianty je krátka a mäkká. U hrubosrsté je dlhšia a hrubšia a na spodnej čeľusti tvoria vous. Sfarbenie je žlté, plavé a to v rôznych odtieňoch s bielymi znakmi alebo aj prevažujúcim bielym základom.

 
Klasifikácia FCI
Skupina 5 - špice a primitívne plemená
Sekcia 7 - primitívne psi

 

Starostlivosť o portugalského podenga
Portugalský podengo nie je náročný na údržbu srsti, len v dobe pĺznutia je potrebné venovať pozornosť odstráneniu odumretých chlpov. Výcvik tohto plemena nie je náročný, pomerne rýchlo chápe. Treba stále myslieť na jeho lovecké pudy a predovšetkým trénovať povely ku mne a stoj. Podengo sa hodí pre mnoho športov napr agility, coursing a iné. Je možné ho viesť aj poľovne.

História a pôvod plemena
Prvé zmienky o tomto dnes národnom plemene Portugalska pochádza z roku 1199.Postupem času sa rozlíšila do troch veľkostí a dvoch rázov osrstenia. V skorších dobách bol používaný na lov a to predovšetkým králikov, preto sa mu tiež niekedy prezýva králičie pes. Veľký podengo bol schopný štvať aj vysokú zver alebo uloviť prasa. Podenga pre lov využívala nielen šľachta, ale predovšetkým malého používali aj chudobní ľudia k lovu drobných hlodavcov v domácnosti. Dnes sú s rozvojom poľnohospodárstva v Portugalsku títo lovecké psy marginalizovaní a veľký podengo je dokonca na pokraji vyhynutia. O jeho záchranu sa v Portugalsku snaží dve chovateľskej stanice. Mimo Portugalsko nie je toto plemeno príliš známe, výnimkou je malý podengo, ktorý si pre svoju nenáročnosť aj veľkosť našiel viac priaznivcov po celej Európe. Do Českej republiky bola dovezená fena malého podenga roku 2003 a dnes už má za sebou niekoľko vrhov.

Portugalský vodní pes

Povaha plemena
Portugalský vodný pes je priateľský, nadpriemerne inteligentný a pracovitý. Veľmi sa hodí do rodín s deťmi, ktoré miluje, navyše je úplne nekonfliktný voči ostatným zvieracím členom domácnosti. Portugalský vodný pes je poslušný a oddaný, ale dokáže byť mazaný a veľmi samostatný - má rád slobodu. Výchova vyžaduje dôslednosť a pevnú ruku, aby bolo jasné, kto je pánom. Portugalský vodný pes má vynikajúci zrak a čuch. Miluje vodu as obrovskou radosťou svojmu majiteľovi aportuje predmety. Je to všestranný pes vhodný pre šport (obratnosť) i profesionálne kynológii (obrana, stopovanie, lovecký, záchranársky výcvik). Vďaka láskyplnému vzťahu k ľuďom je využívaný aj v canisterapii.


Popis portugalského vodného psa
Portugalský vodný pes je mohutný pes s inteligentným a milým výrazom. Psi merajú v kohútiku 50 až 57 cm, optimum je 54 cm, suka 43 až 52 cm, optimum je 46 cm. Váži 19 až 25 kg, suka 16 až 22 kg. Dve varianty srsti (curly coat - kučeravá a wavy coat - vlnitá) sa správajú dohromady. Srsť je bez podsady a nepĺzne, takže port je vhodný do rodín astmatikov a alergikov. Najčastejšie farebné kombinácie sú čierna, čierno-biela a hnedo-biela. Je to zdravé plemeno, ktoré sa dožíva cca 12 až 14 rokov.

Klasifikácia FCI
Podľa FCI je portugalský vodný pes zaradený do skupiny VIII. - Retríver, sliediče a vodné psy, sekcia 3 - Vodné psy, bez pracovnej skúšky. Oficiálna skratka pre SR je PVP. Pôvodným využitím je to pomocník rybárom, dnes spoločník, strážca a aportér.

Základná starostlivosť o psa
Portugalský vodný pes je plný energie a potrebuje ju nejako uplatniť. Ak mu majiteľ nie je schopný zaistiť dostatočné vyžitie, postará sa o zábavu sám, čo môže byť veľmi nevítané. Preto je pre neho ideálny účasť na športových tréningoch a súťažiach (napr. agility či flyball). Srsť portugalského vodného psa si vyžaduje pravidelné čistenie a kefovanie. Je potrebné vytrhávať hustú srsť zo zvukovodu. Pre výstavné účely je určený tzv leví strih (ako u pudlov), kedy sa ostrihá tvár a celá zadná polovica tela. V Amerike je obľúbený tzv retriever strih (working retriever clip), pri ktorom sa srsť skracuje rovnomerne po celom tele.

História plemena portugalský vodný pes
Portugalský vodný pes je podľa niektorých prameňov praotcom všetkých vodných psov a retrieverov. Na území Portugalska sa vraj vyskytoval už pred nl Jeho existencia je však písomne ​​doložená až v 11. storočí nl Bol to užitočný pomocník rybárov a ich rodín. Výborný plavec a potápač asistoval pri rybolove, uviaznuté a vykĺzol ryby nosil do loďky, vyťahoval siete, odovzdával správy, bránil rybárov a jeho rodinu pred nepriateľmi, zachraňoval topiaci. Technický pokrok zapríčinil zníženie jeho stavu - moderné spôsoby rybolovu už tohto šikovného pomocníka nepotrebovali. Odliv priazne prežil vďaka lodiarskemu magnátov Vasco Bensaudovi, ktorý v 30. rokoch 20. storočia vo svojej stanici Algarbiorum zhromaždil niekoľko typických jedincov a definoval štandard plemena, čím položil základy jeho moderného chovu. V Spojených štátoch amerických sa prvý portugalský vodný pes narodil v roku 1960. Vďaka priateľskej povahe i nevšednému výzoru si nachádzal stále viac priaznivcov, takže je dnes pomerne bežným plemenom so širokou chovateľskou základňou.

Pumi

Povaha plemena
Pumi je veľmi živý a temperamentný pes, oddaný svojmu pánovi. Zadané úlohy plní s nadšením. Je to bystrý a neúnavný pes, občas môže byť trochu hlasný. Táto pre niekoho nepríjemná vlastnosť sa však dá výchovou potlačiť. Pumi sa po celé generácie musel správať samostatne, a to mu zostalo dodnes. Pri výchove je teda potrebné byť dôsledný a nenechať psa leňošiť. Ak nie je dostatočne zamestnaný, nájde si nejakú činnosť sám, a tá nemusí byť vždy vítaná. Je to pes známy svojou inteligenciou, vie sa prispôsobiť životu v rodine. Rešpektuje deti, ktoré ale musia byť poučení, ako sa k psíkovi správať. Pumi má skvelé strážny schopnosti a je odhodlaný a neohrozený. Na ostatné psy si Pumi musí zvykať už od detstva. Jeho vlohy je dnes možné využiť pri psích športoch ako je flyball alebo agility.

Popis pumiho
Pumi je stredne veľký pes s vlnitou srsťou, ktorý za svoju roztomilú vizážou skrýva silu a neúnavnosti. Meria 41 až 47 cm a váži 10 až 15 kg, suka 43 až 45 cm, váži 8 až 13 kg. Pumi má pomerne dlhú hlavu s pretiahnutou ňucháčovou partií. Chrbát nosa je rovný, pysky priliehajúce, zuby sú silné a skus nožnicový. Oči sú stredne veľké, oválne, tmavo hnedé a majú živý a bystrý výraz. Uši má vysoko posadené a vzpriamené, na konci sú preklopené a sú bohato porastené. Krk je stredne dlhý a dobre osvalený. Telo má štvorcový formát s krátkym rovným chrbtom, hlbokú hruďou a vtiahnutým bruchom. Chvost je vysoko nasadený, nad chrbtom stočený. Končatiny sú rovnobežné, zadné sú veľmi silné. Pohybuje sa krátkymi, energickými kroky. Srsť má Pumi krátku a zvlnenú, nemala byť splstnatená. Skladá sa zo silnej krycej srsti a mäkké podsady. Farbu môže mať Pumi v rôznych odtieňoch čiernej, šedej alebo červenohnedej.

Klasifikácia FCI
Podľa Medzinárodnej kynologickej organizácie (FCI) je Pumi zaradený do skupiny I. - Pastierske a pastierske psy (okrem švajčiarskych salašníckych psov), sekcia 1 - pastierske psy. Oficiálna skratka pre SR je bômb. Pôvodné využitie - ovčiarsky, v minulosti tiež pastiersky pes. Výborný strážca.

Základná starostlivosť o psa
Pumi nekladie na starostlivosť žiadne zvláštne nároky. Je samozrejme nutné starať sa o jeho huňatú srsť, ktorá vyžaduje občasné kefovanie a trimovanie (tj pretrhnutiu srsti prsty alebo pomoci špeciálnych nožov). Je vhodnejšie chovať ho na záhrade ako v byte, mal by mať ale dobre izolovanú búdu. Pumi potrebuje dostatok pohybu, je to veľmi aktívny pes, a ak ho chováte v byte, je nutné s ním chodiť na dlhé prechádzky, ideálne je pestovať psie športy. Nesmie sa podceniť jeho výchova, pri ktorej musí byť jeho paničiek dôsledný au niektorých obzvlášť samostatných jedincov by si mal nechať poradiť od odborníkov.

História plemena Pumi
Pumi vznikol v 17. až 18. storočia v Maďarsku krížením svojho mladšieho príbuzného puli s nemeckými a francúzskymi psami. Na začiatku minulého storočia došlo k rozlíšeniu tieto plemená na puli, Pumi a muly. Bol využívaný predovšetkým ako ovčiarsky pes. Dnes nie je príliš rozšírený.