Rhodéský ridgeback

Povaha plemena
Povaha tohto veľkého psa je veľmi priateľská. Potrebuje mať stály kontakt s človekom, ale je nutné ho pevne a dôsledne vychovávať, nie však tvrdo. K cudzím ľuďom je nedôverčivý. Ku svojej rodine sa chová otvorene a je jej veľmi verný. Je tolerantná k deťom, ak ho nijako neškádlí. Toto plemeno bolo pôvodne vyšľachtené k lovu levov, ale dnes sa už k žiadnemu lovu nevyužíva. Nájdeme ho predovšetkým ako rodinného spoločníka alebo výborného strážcu. Rhodeský ridgeback šteká len v prípade, že sa skutočne niečo deje. Ak sa už ako šteňa zoznámi s mačkami alebo inými domácimi zvieratami, nemá s nimi neskôr problémy. Niektorí jedinci sa správajú dominantne voči iným zástupcom rovnakého pohlavia. Ridgeback má dobrý lovecký inštinkt.

Popis rhodéskeho ridgebacka
Tento pes dorastá do výšky 61 až 69 cm a dosahuje váhy 29 až 38 kg .. Charakteristickým znakom ridgebacka je pruh srsti rastúci obrátene, ktorý je široký približne 5 cm. Pruh začína medzi lopatkami a končí na bedrách. Rhodesian ridgeback má dlhú, plochú lebku a guľaté hnedé až svetlo hnedé oči s čiernymi okrajmi viečok. Tento pes má inteligentný výraz. Uši sú stredne veľké, vysoko nasadené a priliehajúce k hlave. Telo ridgebacka je silné, dobre svalnaté s hlbokým hrudníkom. Pevný a masívny chrbát, zadok sa má mierne zvažovať, chrbát majú byť rovná. Chvost je pri koreni silný a ku špičke sa zužuje. Nohy má silné, dobre osvalené. Laby sú stredne veľké s dobre klenutými prstami. Srsť je krátka, hustá, hladká a lesklá. Jeho sfarbenie je svetlé až červeno piesčité. Maska, ako čierne sfarbenie uší a pyskov na papuli, je prípustná. Čierna farba inde na hlave alebo na tele je nežiaduce.
Klasifikácia FCI
Rhodesian ridgeback patrí podľa štandardu FCI do skupiny 6 - Duriče, farbiare a príbuzné plemená, sekcia 3 - Príbuzné plemená (bez skúšky z výkonu).

Základná starostlivosť o psa
Starostlivosť o srsť rhodéskeho ridgebacka je veľmi nenáročná. Pravidelne kefujeme av období pĺznutia odstránime odumreté chlpy gumovou masážne rukavicou.

Ridgeback potrebuje veľké množstvo pohybu. Naučia sa behať vedľa bicykla a má rád dlhé výlety. Ak má dostatok pohybu, doma bude pokojný. Rhodesian ridgeback vyžaduje vyrovnanú a dôslednú výchovu, nesmie na neho byť vytváraný nátlak. Je možné ho uplatniť ako psa služobného a pri správnom vedení aj ako prvotriedneho záchranárskeho psa. Vďaka svojej sile i obratnosti sa presadí výborne v agility a svoju rýchlosť môže predviesť pri coursingu (terénne dostihy). Tiež môže byť vedený poľovne. Dnes ho poľovníci využívajú ako duriča, ale aj výborného stopára.
                                                             História plemena rhodésky ridgeback
Rhodesian ridgeback pochádza z Juhoafrickej republiky. Už v 17. storočia bol popísaný v oblasti južnej Rhodesie (dnešný Zimbabwe) pes, ktorému rástol na chrbte pruh srsti obrátene tzv ridge. Tohto psa používali domorodci predovšetkým k lovu levov, tento pes ale tiež zastával úlohu rodinného spoločníka. Neskôr bol krížený s európskymi plemenami. Jeho vlastnosti sa krížením upevňovali a zachoval sa aj ridge pruh. Lovec zvierat Cornelius van Rooyen bol očarený jeho loveckými schopnosťami a tak ho krížil s vlastnými psami zo svojej svorky. Títo psi boli výbornými stopári a boli schopní zadržať leva kým neprišiel lovec, preto sa im začalo hovoriť "leví pes". Roku 1922 na stretnutí šľachtiteľov v Bulawayo bol uznaný a zapísaný plemenný štandard rhodéskeho ridgebacka.

Rotvajler

Povaha plemena
Rotvajler je veľmi inteligentný pes. Je poslušný, ľahko ovládateľný. Dokáže prijímať veľmi rôznorodé úlohy a jeho využitie je cez policajné a armádne psy až po psov výstavnej. Rotvajler je veľmi pokojný a milý pes a miluje deti. Správanie má sebaisté, nebojácne a rozhodné.

Popis rotvajlera
Rotvajler je mohutný, masívny pes. Hlava má širokú lebečnú. Dobre vyvinutý ňufák širšieho tvaru je vždy čierny. Oči sú stredne veľké, mandľového tvaru, tmavo hnedé. Neveľkej uši sú trojuholníkového tvaru, previsnuté, vysoko nasadené. Krk je široký s klenutou šijou, svalnatý, bez lalokov a voľnej kože. Hrudník má rotvajler hlboký, široký a okrúhly. Zadok je široká, stredne dlhá, brucho nemá vtiahnuté. Chvost je nasadený v úrovni chrbta, nesený vodorovne. Kožu má tento pes dobre priliehajúce, bez vrások a záhybov. Srsť je krátka, rovná a hrubá, s podsadou. Farba srsti je čierna s pálením na lícach, papuli, spodnej strane krku, hrudi, končatinách. Znaky sú farby červenohnedé, niekedy sú aj svetlejšie, ale prednosť sa dáva čo nejtmavšímu zafarbenie. Chybou je, ak sa na srsti objavujú znaky sfarbené bielo. Výška psa sa pohybuje od 61 do 68 cm. Rotvajler sú rozdelené podľa výšky do kategórií malí, stredný a veľkí. Malý pes má v kohútiku 61 - 62 cm, stredná 63 - 64 cm, 65 - 68 cm veľký. Priemerná váha psov je 50 kilogramov, fenky sú zhruba o 8 kilogramov ľahší.

Klasifikácia FCI
Rotvajler patrí podľa štandardu FCI do skupiny II. - Pinče a bradáče, molosoidné, sekcia 2.1 - moloská plemená - dogovité psy so skúškou výkonu. Oficiálna skratka v SR je RTW. Číslo štandardu je 147/16.01. 1996 Nemecko.
Základná starostlivosť o psa
Rotvajler nepotrebuje žiadnu mimoriadnu starostlivosť. Potrebuje však každodennú fyzickú záťaž a pravidelné a dlhé prechádzky, minimálne však pol hodiny denne. Tým sa zamedzí výskytu ochorení kĺbov, ako je u týchto väčších plemien bežné. V čase nedostatku pohybu je tento pes kľudný a trpezlivo čaká na prechádzku. Starostlivosť o srsť rotvajler nepotrebuje mimoriadnu a pretože ju má hustejšie a dlhšie ako Doberman, môže sa tento pes chovať celoročne vonku. Odporúča sa výcvik vedený odborníkom.

História plemena rotvajler
Pôvod rotvajlera siaha až do doby antického Ríma. Patrí medzi najstaršie plemená psov. Niektoré pramene uvádzajú, že predkov rotvajlerov môžu byť tibetské dogy alebo tibetskí Mastifovia. Pôvodne boli títo psi využívané ako psi, ktorí strážili stáda a chránili svoje pánov pri vojnových ťaženiach rímskych légií. Ako légie postupovali, nechávali rotvajlerov miestnym obyvateľom, preto sa tento pes rozšíril po celej Európe. Existujú dva druhy rotvajlerov. Väčšie a ťažšie, ktorý je vhodný ako pes ťažný a strážca, ale nehodí sa ako pes pastiersky, pretože je agresívnejší a často dobytok smrteľne poranil a menšie rotvajler, ktorý bol využívaný ako pes pastiersky.

Ruský toy

Povaha plemena
Ruský toy je milý, priateľský, veselý, má rád spoločnosť ľudí, je proste taký, aký má správny spoločenský pes byť. Nie je agresívny, ale ani bojazlivý. Je výborný strážca, ktorý vás svojím štekotom upozorní na každej nebezpečenstvo. Navyše je tento pes so svojimi proporciami veľmi nenáročný na priestor. Dá sa povedať, že toto plemeno na svoju slávu ešte len čaká. V dnešnej dobe čím ďalej viac ľudí hľadá psa, ktorý zaberie málo miesta, je zábavný a dokáže človeka potešiť. Ruský toy je do bytu či domu priamo určený. Moskovský toy teriér je navyše veľmi pohľadný a nevšedný pes. Je ľahký, pružný a energický, čo z neho robí ideálneho psa pre agility mini. Vo veľkosti sa psi a suky moc nelíši, ale ich povaha je výrazne odlišná.

 
Popis moskovského toy teriéra
Moskovský dlhosrstý toy teriér je drobný a jemný pes. Výšku psov aj súk udáva štandard jednotne: 20 až 28 cm + / - 1 cm. Minimálna váha je 1 kg, maximálna 3 kg. Ruský toy teriér sa chová vo farbách: čierna s pálením, hnedá s pálením, modrá s pálením a červená. Srsť ruských teriérov sa delí na dve variety: krátkosrsté a dlhosrsté. Krátkosrstá má hladkú, priliehajúca srsť. Dlhosrstá varieta má 3 - 5 cm dlhé chlpy, ale srsť na hlave a niektorých ďalších miestach je krátka, inde naopak tvorí strapce. Dlhá srsť na ušiach vytvára závesy. Toy teriér pripomína na prvý pohľad čivavu.

Klasifikácia FCI
Číslo štandardu: č 352 / 12.6.2006, krajina pôvodu / patronát: Rusko, zaradenie v FCI: FCI IX. - Spoločenská plemená, sekcia 9 - Kontinentálne Toy španieli a ruskí toy, pracovné skúška: nie, oficiálne skratka v SR: MDT, názvy plemena: Ruskiy Toy, Moskovský dlhosrstý toy teriér, Ruský toy teriér, Moscow Toy Terier

Základná starostlivosť o psa
Malý toy teriér nie je náročný na chov, nebude mu tesno ani v malom byte. Ľudí má rád, tým skôr deti. Rád sa hrá, rád športuje, ale hodí sa aj pre ľudí menej aktívne. Niekoľko kratších prechádzok stačí. Tento pes je vhodný aj pre začiatočníkov.

Ďalšie prednosť tak malého plemena je fakt, že toho veľa nezje a zmestí sa takmer kamkoľvek. Preto je pomerne ľahké brať ho so sebou. Aj starostlivosť o srsť je veľmi jednoduchá - psíka stačí 1 až 2x týždenne prečesať.
História plemena ruský toy
Moskovský dlhosrstý toy teriér je pomerne mladé plemeno. V roku 1958 sa vo vrhu krátkosrstých toy teriérov objavilo dlhosrsté šteniatko - psík. Toho sa s nadšením ujala ruská chovateľka Jevgenija Fominična Žiarové. V snahe udržať u toye dlhú srsť našla podobnú fenku. V roku 1962 sa narodil prvý vrh dlhosrstých šteniat. Pani Žárová pokračovala ďalej s chovom a starostlivou selekciou. Vďaka veľkému úsiliu a nadšenie bolo plemeno v Rusku uznané už roku 1966. K nám sa dostalo v roku 1986 av súčasnosti je u nás zaregistrovalo viac ako 300 jedincov. Ročne naše chovateľskej stanice odchovám viac než dvadsať šteniatok. Ich počet sa rozrastá pomaly, lebo fenka máva vo vrhu len 1 až 2 šteňatá.