Saarloosov ovčiak

Povaha plemena
Saarloosov vlčiak nezaprie povahu svojich predkov. Vlčí povaha prevažuje v jeho génoch a má sklony k tuláctva a nevyrovnanému správania. Pes veľmi ľahko zdivejú, aj keď jeho povaha je zjemnená prvky génov nemeckého ovčiaka. Sklony k lovu mu však zostali a dodnes mu neunikne drobná zver. Je poslušný len, ak chce on sám, jeho poslušnosť si nemôžeme vynútiť. K cudzím ľuďom je Saarloosov vlčiak nedôverčivý a radšej sa dá na ústup. Tento pes nie je agresívny.

Popis Saarloosovho vlčiaka
Pes je podobá svojmu divokému predkovi - vlkovi. Stavbu tela má pevnú, silnú s dobre vyvinutými svalmi. Je dlhšie než vyššie. Hlava je podobna hlave vlčí, mala by byť v dobrom pomere k telu. Oči sú stredne veľké, šikmé, mali by byť farby žltej. Na farbe a posadenie očí záleží, pretože svetlá farba práve budí dojem vlka. Uši má Saarloosov vlčiak vztýčené a jemne zašpicatené. Nemali by mať ostrú špičku. Sú veľmi pohyblivé a vyjadrujú náladu psa. Chrbát psa je rovný, silný a bedrá sú svalnaté. Hrudník nie je príliš mohutný, kazil by ráz vlčieho plemena. Chvost je nesený v tvare šable, je nasadený pomerne hlboko. Saarloosov vlčiak mení srsť podľa ročného obdobia. V zime má hustú podsadu a okolo krku dobre viditeľný golier.Farba srsti je vlkošedá vo všetkých odtieňoch, hnedá vo všetkých odtieňoch, svetlo krémová až biela. Biela farba je dnes už veľmi vzácna. Škvrny na srsti nie sú prípustné. Pes má v kohútiku približne 66 cm, suka 63,5 cm. Váhu má Saarloosov vlčiak v rozmedzí 36 až 41 kilogramov.

Klasifikácia FCI
Saarloosov vlčiak patrí podľa štandardu FCI do skupiny I. - ovčiaky a pastierske psy, sekcia 1 - ovčiaky, s pracovnou skúškou. Oficiálna skratka v SR je SAV. Číslo štandardu je 311 Holandsko.

Základná starostlivosť o psa
Saarloosov vlčiak potrebuje pravidelný pohyb vo veľkom priestore. Veľký dôraz je kladený na výchovu už vo veku šteňaťa, neskoršie prevýchova je veľmi obtiažna, takmer nemožná. Tento pes však potrebuje pána pokojného a mierneho, rozhodne nie tvrdého, neústupného a dominantného. Najlepšie výsledky dosiahnete tým, že psa za jeho dobrú prácu odmeníte jeho obľúbeným maškrtou. Pes nemá rád zmeny, na ktoré si veľmi zle zvyká, ale trpezlivou prácou ho možno zmenám naučiť. Svojmu pánovi je oddaný, je však dominantný a jeho vôle prevláda nad vôľou svojho pána. Je preto vhodné, aby už od útleho veku bolo šteňa zvykanie na čo najväčší počet ľudí, chovalo a maznanie.

História plemena
Saarloosov vlčiak dostal názov po holandskom chovateľmi Leendert Saarloos, ktorému sa po dlhom úskalia podarilo skrížiť nemeckého ovčiaka s vlkom. V minulosti bolo prijatých veľa pokusov skrížiť psa s vlkom, aj menovanému chovateľmi sa kríženie zo začiatku nedarilo. Trpezlivou prácou však nakoniec dosiahol svoj cieľ, aj keď plemeno bolo uznané v roku 1975 až po smrti tohto chovateľa.

Sealyhamský teriér 

Povaha plemena                            Sealyhamský teriér je veľmi dobrý spoločník. Ak však nie je dobre vedený od šteňacieho veku, dokáže byť tvrdohlavý, tvrdohlavo a svojhlavý. Ak ho však majiteľ vedie dobre, je hravý (veľmi rád aportuje loptičku) a verný pes, pre svojho pána urobí čokoľvek. Veľmi dobrým spoločníkom je aj pre deti. Cudzích ľudí si nevšíma.

Popis sealyhamského teriéra                                                  Sealyhamský teriér je nízkeho vzrastu , ale je silný a veľmi pohyblivý , ušľachtilého vzhľadu . Lebka je medzi ušami mierne vyklenutá , medzi ušami široká . Nos je čierny , oči sú tmavé , okrúhle , stredne veľké , uši stredne veľké , na vrchole mierne zaoblené , zavesené a priliehajúce . Krk má sealyhamský teriér primerane dlhý , svalnatý a silný . Labky má okrúhle , akoby mačacie . Srsť je tvorená podsadou , ktorá je mäkká a hustá , avšak krycia vrchná srsť je hrubá a drsná . Sfarbenie je čisto biele alebo biele so žltými , hnedými , modrými alebo červenými znakmi na ušiach a hlave . Výška v kohútiku je 25 cm až 31 cm , táto výška by mala byť maximálna a nemala by byť v žiadnom prípade väčšia . Ideálna váha je u psov je cca 9 kg , u súk 8,2 kg .

Klasifikácia FCI                               Plemeno : FCI III . - Teriéry , sekcia 2 - malí teriéri , bez skúšky , oficiálna skratka v SR : SET , číslo štandardu : 74 / 24 , 06,1987 Veľká Británia , dátum publikovania pôvodného štandardu : 24. 6. 1987

Základná starostlivosť o psa                                                        Srsť Sealyhamského teriéra vyžaduje pravidelnú , odbornú starostlivosť . Pravidelne ho kefujeme , najlepšie kovovým kefou a dvakrát do roka zastrihujeme . Odporúčame však psíka zveriť do starostlivosti odborníkovi , pretože laickej trimovanie môže psíka poškodiť . Sealyhamský teriér potrebuje pravidelný pohyb , aj keď sa veľmi dobre prispôsobuje okolnostiam .

História plemena sealyhamský teriér 

Sealyham teriér je veľmi krásny pes . Pôvodne bol vyšľachtený v Anglicku ako lovec líšok okolo 70. rokov 19. storočia , ale pre svoju krásu sa stal ozdobou psích výstav a izbovým maznáčikom . Vznikol zámerným krížením rôznych nízkonohých teriérov a hrubosrstých bielo sfarbených basetov . Jeho meno je odvodené od anglického panstva Sealyham , kde bol tento krásavec tiež vyšľachtený . Bol veľmi obľúbený aj u známych osobností ako je napríklad Alfred Hitchcock , Gary Cooper , princezná Margaretha . Sympatickým zistením je tiež skutočnosť , že sealyhamský teriér bol jedným zo základných východiskových plemien pri vzniku a neskôr aj pri osviežovanie krvi českého teriéra - nášho národného teriérskeho plemena - mimochodom veľmi obľúbeného nielen u nás , ale aj v zahraničí , a to pre jeho vynikajúce výsledky predovšetkým v práci na farbe . Hoci bol sealyhamský teriér pôvodne vyšľachtený na norovanie , dnes je pre túto činnosť nevhodný aj napriek tomu , že mu lovecké vlohy zostali .

Slovenský hrubosrstý stavač         

Povaha plemena
Povaha predurčuje tohto stavača k využitiu v poľovníckej kynológii iv dnešnej dobe.Poľovníci ho stále vyhľadávajú pre jeho všestrannosť. Veľkou výhodou je značná inteligencie a ochota učiť sa. Prípadného záujemcu určite veľmi poteší i ľahká cvičiteľnosť a poslušnosť. Slovenský hrubosrstý stavač je veľmi temperamentný, takže je skutočne radosť s ním pracovať. Pri využití v poľovníckej kynológii sa cení predovšetkým jeho vyrovnaná povaha, vrodená ostrosť na škodnú a výrazná všestrannosť. Hodí sa ako pre prácu v lese a na poli tak aj na vode.

Popis slovenských hrubosrstého stavača
Slovenský hrubosrstý stavač je stredne veľký až veľký pes, obdĺžnikového telesného rámca. Pomer dĺžky tela a kohútikovej výšky by mal byť 10:9 au súk môže byť až 10:8. Srsť by mala byť tvrdá a hustá. Na uchu by srsť mala byť mäkká a krátka a na spodnej strane papule by mala tvoriť vous. Typickou farbou srsti je šedá. Na menších častiach tela sa môžu vyskytovať aj biele škvrny alebo "striekanie" - takého jedinca nazývame beluš. Vždy by sa mal klásť dôraz na loveckú využiteľnosť plemena (zodpovedá tomu aj typ srsti, ktorý mu umožňuje pracovať takmer v akomkoľvek počasí). A preto je dôležité zachovanie jeho atletickej stavby tela. Pes by mal byť dobre osvalený a mal by prekypovať silou a vytrvalosťou. Kohútiková výška u psov je 62-68 cm au súk 57-64 cm. Hmotnosť sa najčastejšie pohybuje medzi 25 a 35 kg.

Klasifikácia FCI
Tento stavač je radený do FCI skupiny 7, teda medzi stavača. Konkrétne je to sekcia 1 - kontinentálne stavače. Prijatie medzi uznané plemená prebehlo 6. 6. 1983 v Madride na zasadnutí priznanú komisie FCI. Toto plemeno má povinnosť zloženie skúšky z výkonu (ak ho chceme zaradiť do chovu, tak musí mať pes zloženú loveckú skúšku - Českomoravská kynologická jednota).

Základná starostlivosť o psa
Výhodou Slovenská hrubosrstého stavača je jeho úplná nenáročnosť v starostlivosti o srsť. Celoročné držanie vonku mu nerobí žiadne problémy. V takom prípade je ale nutnosťou dostatočný čas, venovaný tomuto veľmi kontaktnému psovi. Vzhľadom k jeho temperamentu vyžaduje pomerne veľa pohybu a aktivít v spoločnosti svojho pána.
 
                                                                   História plemena slovenský hrubosrstý stavač
Slovenský hrubosrstý stavač vznikol (ostatne ako napovedá aj jeho názov) na území dnešného Slovenska. V chove českých fúzača a weimarských stavačov sa občas vyskytli jedinci drsnosrsté, s šedým zafarbením. Takéto zviera bolo považované za neštandardné. Slovenským chovateľom sa ale zapáčili. A v 40. rokoch 20. storočia začali so systematickým vyhľadávaním takýchto psov as ich vzájomným krížením.Chovu tohto nového plemena sa intenzívne venoval slovenskému kynológ pán Koloman Slimák. Pri vývoji nového plemena sa uplatnila pôvodné plemená - weimarský stavač a český fúzač a prikrížený bol aj nemecký krátkosrstý stavač.