Slovenský kopov

Povaha plemena
Slovenských kopov je veľmi vytrvalý, ostrý pes, s veľmi dobre vyvinutým zmyslom pre stopovanie. Je schopný udržať veľmi dlho stopu, a preto je hojne využívaný pri stopovanie zveri, predovšetkým zveri čierne. Je bystrý a chápavý, možno ho vycvičiť i ako doprovod nevidiacich, k čomu by mal byť vychovávaný od šteňacieho veku.

Popis slovenských sfarbenia
Slovenských kopov je podobný stavbou i zafarbením dobermanovi, ktorý je však väčší. Stavba tela je ľahšia, ale s pevnou štruktúrou obdĺžnikového tvaru. Veľkosť hlavy je úmerná k veľkosti tela, lebečnej partie a partie ňufáku sú približne rovnako dlhé. Nos má vždy čierny. Oči má tmavé, hlboko posadené, mandľového tvaru, ktoré vyzerajú živo a gurážny, očné linky sú vždy čierne. Uši má slovenské kopov stredne dlhé, zavesené nad úrovňou očí, na konci sú zaoblené. Uši nosí pozdĺž hlavy. Krk je kratší, dobre posadený, svalnatý, bez voľnej kože. Pes má stredne dlhá rovná chrbát, stredne hlboký a dlhý hrudník, krátka svalnaté bedrá. Boky a brucho sú mierne vtiahnuté. Chvost je posadený nižšie, zužuje sa smerom ku koncu, v kľude je zvesený, inak zatočený hore v tvare šable. Srsť psíka je stredne hrubá, dlhá 2 až 5 cm, hustá a dobre k telu priliehajúce s hustou podsadou. Farba srsti je u slovenských sfarbenia čierna s mahagónovo hnedým pálením. Výška v kohútiku je približne 45 až 50 cm, sučka je zhruba o 5 cm menší. Správna váha sa pohybuje od 15 do 20 kilogramov.

Klasifikácia FCI
Slovenských kopov patrí podľa štandardu FCI do skupiny VI. - Duriče, farbiare a príbuzné plemená, sekcia 1.2 - Duriče strednej veľkosti, s pracovnou skúškou. Oficiálna skratka v SR je SK, číslo štandardu: 244/19.08.1996 Veľká Británia, dátum publikovania pôvodného štandardu je 16. 04. 1963.

Základná starostlivosť o psa
Slovenských kopov nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť, okrem dostatku pravidelného pohybu. Majiteľ by mal so svojím kamarátom podnikať dlhé prechádzky. Tiež by sa mal klásť dôraz na výcvik, aby sme skrotili jeho temperamentný charakter, čo vyžaduje pevnú ruku.

                                                         História plemena slovenských kopov
Slovenských kopov, ako sám názov napovedá pochádza zo Slovenska. Toto plemeno je už známe od stredoveku. Na jeho pôvod sa názory rôznia, jeden prameň uvádza, že tento psík vznikol skrížením niektorých loveckých psov, a to českého fúzača s balkánskymi a transylvánskými duriče, druhý prameň uvádza, že je tiež možné príbuzenstvo s poľskými duriče, ktorým je slovenčina kopov veľmi podobá. Ako samostatné plemeno je však pôvodne československej plemeno uznané až v roku 1963. Chová sa prakticky len na slovenskom, v ostatných krajinách sa vyskytuje len ojedinele.

Stabyhound - Frízsky stavač

Povaha plemena
Frízsky stavač je veľmi dobrý spoločník. Je veľmi milý. Miluje deti. Dá sa veľmi dobre cvičiť, je inteligentný. Jeho krv lovca sa v ňom nezaprie. Je to pokojný pes a nikdy nie agresívny.

Popis frízského stavača
Frízsky stavač je primerané konštrukcie. Konštrukcia nie je ani príliš hrubá, ani jemná, je vyvážená. Hrudný kôš je široký, brucho len mierne vtiahnuté. Hlavu má v správnom pomere k telu. Mozgová časť a časť ňucháčová je približne rovnako dlhá. Lebka je mierne klenutá, nie je úzka a ani nepôsobí širokým dojmom. Nos má čierny so širokými nozdrami. Partie ňucháča je mohutná, ku koncu sa zužujúci, nie však špicatá. Línia papule je rovná. Správna línie papule nesmie byť vyklenutá, alebo naopak s preliačin. Oči má tmavohnedé, ak je jeho farba čierna alebo hnedá, ak prevažuje farebný základ hnedý alebo do oranžova. Nie sú vystúpené ani príliš hlboko uložené. Uši má frízsky stavač posadené vysoko a sú visiace. Smerom ku špičke sa zužujú, sú stredne veľké a ploché. Srsť na ušiach sa smerom ku špičke skracuje. Najdlhšia srsť v hornej partii musí byť rovná, maximálne len veľmi mierne zvlnená. Srsť má stredne dlhú, mäkkú a rovno. V zadných partiách môže byť mierne zvlnená. Na hlave má frízsky stavač krátku srsť. Nie je prípustné, aby sa srsť kudrnatila. Chvost je dlhý, nasadený nízko, porastený rovno srsťou, bez zástavy. Je nosený zvesený, len u konca mierne zdvihnutý. Farba srsti je čierna, hnedá alebo oranžová s bielymi znakmi. V bielej farbe môže byť striekanie. Aj srsť zmiešaná je prípustná. Ideálna výška psa je v kohútiku 53 cm. Fenka má ideálnu výšku 50 cm. Váži v rozmedzí 15 až 20 kilogramov, aj keď štandard FCI neuvádza váhu presne.

Klasifikácia FCI
Stabyhoun - frízsky stavač je plemeno, ktoré podľa štandardu FCI patrí do skupiny VII. - Stavače, prinášača a sliediče, sekcia 1 - Stavače, s pracovnou skúškou. Oficiálna skratka v SR je STA, číslo štandardu: 222/09.01.1999 Veľká Británia, dátum publikovania pôvodného štandardu je 30.05.1989.

Základná starostlivosť o psa
Pravidelnú dennú starostlivosť vyžaduje srsť. Denne ju musíme kefovať. Pretože je frízsky stavač mimo psa spoločenského pôvodom pes lovecký, vyžaduje pravidelnú fyzickú záťaž. Majiteľ by mal so svojím kamarátom denne podnikať dlhé prechádzky. Pes veľmi rád aportuje, preto mu urobíme radosť, keď mu túto činnosť umožníme.

História plemena frízsky stavač
Frízsky stavač vznikol krížením drentského koroptváře s franzouským a nemeckým španielom. Bol vyšľachtený v Holandsku v začiatku 19. storočia. Pôvodne bol vyšľachtený ako pes lovecký. V dnešnej dobe je však chovaný skôr ako domáci pes. Lovecká vášeň však domestifikáciou nebola potlačená. Frízsky stavač je výborný lovec. V najväčšej miere je chovaný v krajine jeho pôvodu - Holandsko  

Sussex španiel                                

Povaha plemena
Sussex španiel je prítulný, veselý a uštekaný pes, aktívny a neúnavný pracant, ktorý je vždy v strehu. Býva mazaný a trochu tvrdohlavý, niekedy žiarlivý. Sussex španiel by rád svojho pána mal iba pre seba. Sussex španiel je lovecký pes. Ľahko sa podrobuje výcviku.

Popis sussex španiela
Postava sussex španiela nie je príliš vysoká, ale silná. Trup má pretiahnutý. Hlava je široká, lebka zaoblená medzi ušami, ani rovná ani guľatá, s miernou priehlbinou uprostred, výrazný stop, obočie "zamračené", znateľný, ale nie špicatý tylový hrboľ, ňufák je široký a štvorcový z profilu, nozdry dobre vyvinuté, pečeňovo hnedej farby , pysky trochu previsnuté. Uši má dlhé, porastené jemnou zvlnenou srsťou. Oči má sussex španiel orieškovo hnedé, skôr väčšie, nie okrúhle, spojivka nemá byť príliš viditeľná. Chvost je nesený v línii chrbta. Sussex španiel má hlboký, dobre vyvinutý hrudník, nepríliš guľatý, dobre klenuté rebrá, silné telo nemá mať od kohútika až k zadku žiadny náznak zoštíhlenie. V kohútiku je vysoký 38 až 41 cm. Váha je cca 23 kilogramov. Srsť sussex španiela je dlhá, hustá, hladká, bez náznaku kučeravá, s bohatou podsadou, uši sú pokryté jemnou, zvlnenú, ale nie príliš bohatou srstou, hrudné aj panvové končatiny majú zástavy, ale nižšie na päty už sú čisté, chvost je husto osrstený, na krku dole je zreteľne dlhšia srsť. Farba srsti je červeno-hnedá so zlatistým nádychom.

Klasifikácia FCI
Toto plemeno patrí podľa FCI do skupiny VIII - retríver, sliediče a vodné psy, sekcia 2 - Sliediče s pracovnou skúškou. Oficiálna skratka v SR je FS. Číslo štandardu je 127/28.11.2003 Veľká Británia.

Základná starostlivosť o psa
Sussex španiel potrebuje dlhé prechádzky. Tento pes neznáša prílišné teplo, preto by mal majiteľ na toto pamätať. Zvýšenú pozornosť by sme mali venovať starostlivosti o srsť. Samozrejmé je denné kartáčovanie a česanie. Srsť Sussex španiela sa nestrihá, prijateľné je iba zastrihávanie labky do tvaru alebo medzi vankúšikmi na tlapkách, prípadne medzi priehlavkom a labou. Strapce medzi prstami na nohe musí byť ponechané v dostačujúca dĺžke tak, aby zakrývali pazúry. Pri príchode z prechádzky skontrolujte labky, či nemá pes medzi prstami nejaké nečistoty. Raz za týždeň skontrolujte a vyčistite Španielovi uši.

História plemena sussex španiel
História tohto psa nie je príliš istá, pretože je na stope hlasitý, čo nie je u španielov obvyklé. Môže sa predpokladať, že medzi jeho predkov môžeme zaradiť hlasno loviace duričov. Pravdepodobný je výsledok kríženia medzi starým dlhosrstým "vtáčím psom" a "Hound", možné tiež je, že stelesňuje najstarší a pôvodný typ starého landšpaněla. V 50. rokoch bola pre zdokonalenie plemena primiešali krv Clumbery španiela. Sussex spaniel je preukázateľne chovaný ako čistokrvný už asi 150 rokov. Jeho najúspešnejším chovateľom v počiatkoch čistokrvného chovu bol AEFuller v Rosehill Parku, v grófstve Sussex. Choval koncom 18. storočia hnedé španielmi na lovecké účely. Po Fullerově smrti začal chov "strážca zveri" Relf so psom Georgom a sučkou Pomp. Až v roku 1885 sa chovu plemena opäť ujal Mores Wooland. Vzhľad plemena potom dobrých 20 rokov určovali len psy z jeho chovateľskej stanice Bridford. Wooland malicherné dbal na to, aby zostal vedúcim chovateľom. Svoje psy inému nepožičal a nepredával žiadne chovné suky. Bolo zopakované prikrížením kokeršpaniela pre jeho krásnu srsť a vodného španiela pre pečeňovo hnedú farbu, hoci to nie je doložené ani Woolandem, ani inými chovateľmi. Toto kríženie zapríčinilo dedičné upevnenie jedného ohraničeného typu, jasne oddeleného od ostatných plemien španielov. Štandard Sussex španiela bol potvrdený vo Veľkej Británii v roku 1885. V součané dobe však hrozí plemenu vyhynutie. Sussex španiel je prevažne chovaný vo Veľkej Británii.