Velššpringeršpaniel                        

Povaha plemena
Velššpringeršpaniel by sa dal považovať za naozajstného šľachtica s modrou krvou.Pre svoju charakteristickú veselosť a hravosť sa hodí najmä k deťom, nie je ani bojazlivý a už vôbec nie agresívny. Príroda mu nadelila pokojnú a milú povahu, nechýba mu ani inteligencie. Velššpringeršpaniel sa ľahko učí. Občas býva trochu tvrdohlavý, ale nie je to nič, čo by sa nedalo správnym výcvikom napraviť, potom sa stáva väčšinou na slovo poslušným. Napriek tomu si uchováva výrazný temperament a len tak ľahko ho neunavíte. Je veľmi živý a pohyblivý, niekedy vás až prekvapí svojou odolnosťou, ktorá je tomuto plemenu naozaj vlastné. Ak sa vybláznia vonku vo svojom výbehu, ešte lepšie potom na dlhé prechádzke, kde plne uplatní svoje sliedičská inštinkty, u vás doma už nenatropí žiadne nepríjemnosti, naopak, váš Velššpringšpaniel si bude vážiť chvíle pokoja.

Popis velššpringeršpaniela
Je to pes s pevnou stavbou tela, harmonického vzhľadu a kratších nôh. Hlava na dlhom osvalené krku prechádza v rovno a hranatou vraždenia. Oči sú tmavé, hnedo orieškové a pomerne veľké, s úprimným výrazom. Uši sa v pomere s hlavou zdajú byť celkom malé, dobre priliehajú a tvarom pripomínajú vínny list. Chvost sa velššpringeršpanielom obvykle krátil. Srsť je rovná, hladká až hodvábna, tesne priliehajúce k telu. Srsť tohto psa vyniká hustotou a nikdy nesmie byť zvlnená, ani hrubá, alebo drsná. Na končatinách tvorí stredne dlhé strapce, podobné nájdeme aj na ušiach a chvoste. Toto plemeno pripúšťa iba bielo-červené sfarbenie srsti. Pes má v kohútiku približne 48 cm, suka 46 cm. Váha sa pohybuje okolo 16 - 20 kg, záleží na telesných proporciách psa.

Základná starostlivosť o psa
Dôležité je zastrihávať psovi pravidelne chlpy okolo zvukovodu, aby sa netvorili zápaly, ale nevynechávame ani vonkajšiu stranu ucha. Nevyhnete sa ani občasné návšteve trimovacího salónu pre úpravu srsti (2x až 4x do roka). Srsť sa im upravuje strihaním na labkách medzi prstami, ušiach, krku a hrudi, aby sa zvýraznili znaky plemena. Odporúča sa však navštíviť odborníka.

Výcvik týchto psov nebýva zložitý, snažte sa čo najskôr naučiť vaše šteniatko privolávanie, poľovné psy s ním často mávajú ťažkosti. Pri výcviku používajte veľa svoj hlas a často psa chváľte, buďte vždy dôslední. Z celého srdca miluje vodu, je aj dobrým plavcom. Vždy bol používaný k plašenie a prinášanie pernatej zveri, je vhodný pre lovecké účely. Vďaka tomu, že nebol krížený s inými plemenami si zachoval dokonalé zmysly a mimoriadne vyvinuté lovecké vlastnosti sliediča.Konkrétne toto plemeno sa však používa prevažne ako pracovná, odporúča sa teda poľovný výcvik. Ten potrebujete aj ak chcete psa na chov.

História plemena 
Prvé zmienky o plemene neprichádzajú, ako by sa mohlo z názvu zdať, zo Španielska, ale z Anglicka. Tam sa predkovia dnešných španielov dostali pravdepodobne z južnej Európy, a to možno už pred dvoma tisíckami rokov. Prvá zmienka o nich pochádza z Walesu, ich pôvod odvodzujeme od starých bretónskych dlhosrstých stavačov. Svoju charakteristickú červenou farbou sa mohli chváliť už v 16. storočia, ale špecializovaný chovateľský klub bol založený až po roku 1900. V tej dobe vyzeral tento pes už tak, ako ho poznáme aj dnes, len meno sa líšilo - Welsh Cocker.Velššpringeršpaniel ho nazývame až od jeho oficiálneho uznania v roku 1902. Je chovaný nielen v Británii, ale iv USA alebo Kanade, do Českej republiky sa dostal až v roku 1963.

Velšteriér - Welsh teriér              

Povaha plemena
Ako snáď všetci teriéry i Velsterier sa prejavuje veľmi živo a energicky, má rozhodne svoju hlavu, je dosť tvrdohlavý a nikdy ho neomrzí akákoľvek hra. Patrí medzi vášnivých aportér a vybitia svojej nekonečnej energie potrebuje priestor väčší než panelákový byt. Keďže v sebe nezaprie loveckého ducha, je Velsterier veľmi dobre vycvičiteľný a ovládateľný. Miluje spoločnosť, ale patrí skôr do aktívnej rodiny, ktorá mu bude venovať dostatok pozornosti. Velsterier si rozumie s deťmi, dokáže si s nimi hrať celé hodiny, nechá si všeličo páčiť, pritom nie je agresívny.Jedná sa o veľmi obľúbené spoločenské plemeno, ktoré si obľúbia takmer každý už pre jeho nekonečný elán a dobrú náladu. Keď ale nie je zbyt, prebudí sa vo waleského teriéra bojovník a stáva sa ostrým a neohrozeným psom v každej situaci.Pozor však na ostatné psy, môže sa k nim správať dominantne.

Popis velšteriéra
Velsterier je pes strednej veľkosti, ušľachtilého vzhľadu. Uši má malé, v tvare písmena V, oči sú tmavé a mandľovité. Najčastejšie sfarbenie je sýte čierno-trieslovej (black and tan), ale tiež čiernošedej s pálením. Srsť je hustá, hrubá a drôtovitá, potrebuje špeciálnu úpravu. Po narodení sú šteňatá velšteriéra celá čierna, svoju charakteristickú farbu získavajú až neskôr. Výška v kohútiku by mala dosahovať maximálne 39 cm, váha 9 - 9,5 kg. Velšteriéra by sme si mohli ľahko spliesť s podobným plemenom Lakeland teriér, ktorý je však menší a oveľa vzácnejšie.

Základná starostlivosť o psa
Problémy s výcvikom velšteriéra sa nevyskytujú príliš často. Velsterier sa uplatňuje ako jamník v odbore poľovníctva, býva úspešný iv agility. Pri dôslednom výcviku tento pes poslúcha na slovo a bráni svojho pána na každom kroku. Srsť velšteriéra je veľmi špecifická, vyžaduje preto viac pozornosti. Musí sa minimálne dvakrát ročne upravovať trimovaním u odborníkov. Následkom nesprávnej starostlivosti môže srsť svetla, strácať zlatohnedú farbu. Nevyhnete sa ani každodennému česanie a kefovanie.

História plemena Velšterier
Za predkov velšteriéra sa považujú európski vlci. Ako väčšina teriérov bol vyšľachtený vo Veľkej Británii, a to vo Walese k norovanie, love potkanov a prácu pod zemou. U nás je aj vďaka svojej veľkosti považovaný za jedného z najlepších jamníkov vôbec. Velsterier je priamym potomkom už zaniknutého plemena hrubosrstého staroanglického black and tan teriéra využívaného na lov škodnej, tzn.líšok, kún, ale dokonca aj vydier a jazvecov. V 19. storočia sa ale začal krížiť s ďalšími plemenami ako foxteriér alebo yorkšírsky teriér, ako samostatné plemeno bol v Anglicku uznaný až roku 1887. Pomerne dlhú dobu existovali dve ľahko odlišné varianty dnešného velšteriéra, jedna z Walesu, druhá krížením erdelteriér a foxteriéra z Anglicka. Medzi svetovými vojnami sa však plemeno finálne zjednotilo.Ušľachtilosť Velsterier dokazuje aj fakt, že jedného choval aj sám princ z Walesu, teda neskoršie kráľ Jiří. Teraz je Velsterier veľmi populárna nielen u nás, kde má už svoje pevné miesto, ale aj napríklad v Severnej Amerike.