Šiba Inu - Shiba 

Povaha plemena
Siba inu je ostražitý a úprimný pes. Neustále si vyžaduje pozornosť svojho okolia, chce, aby sa všetko točilo okolo neho. Na každý neznámy zvuk, neznámeho človeka alebo neobvyklú situáciu reaguje hlasným štekaním a chce byť účastný jej riešenia.Siba inu je veľmi dobrý strážca a svoje územie je ochotný brániť aj pred nepriateľom, ktorý je mnohonásobne väčší. Vo svojej domovine na túto vlastnosť doplatilo mnoho týchto psov svojím životom, a to v prípadoch, keď sa postavili napríklad medveďovi alebo jelene. Siba inu je prirodzene čistotné a preto sa hodí aj do bytu, kde vydrží celý deň sama a trpezlivo čaká na príchod svojich majiteľov. Jej veselá povaha si získa srdce detí i dospelých a Siba inu sa im za lásku odmení veselými kúskami. Je tvrdohlavá, takže výcvik nie je jednoduchý, ale ak vie, že za splnenú povel dostane maškrtu, je schopná urobiť čokoľvek. Siba inu je aj okrem iného veľmi zvedavá, preto ocenia prístup k oknu, odkiaľ môže pozorovať dianie vonku. Je veľmi prispôsobivá a ocenia ako krátku prechádzku, tak celodenné túry.Potrebuje však priestor na uplatnenie svojej inteligencie a individuality.

Popis Siba inu
Siba inu má farbu srsti vo všetkých odtieňoch hrdzavé. Výška Siba inu je 35,5 - 41,5 cm. Napriek k malej veľkosti je to pes svalnatý. Svojim vzhľadom pripomína líšku. Oči má trojuholníkového tvaru a tmavej farby. Uši sú tiež trojuholníkové, malé a vztýčené. Chvostík má stočený na chrbte. Má dvojposchodovou srsť, vrchná je tvrdá a rovná, pod ňou je srsť jemná a hustá. Chrbát má rovný, bedrá svalnaté, hrudník a rebrá dobre klenuté.

Klasifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je Siba inu zaradená do skupiny 5 - špice a primitívne plemená, sekcia 5 - ázijskí špice a príbuzné plemená. Oficiálny názov je shiba-inu-Shiba. Krajinou pôvodu je Japonsko.

Základná starostlivosť o psa
Siba inu nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Ak však chceme, aby si vytvorila puto s majiteľom, je nutné si psíka zaobstarať už ako šteňa.

História plemena Siba inu
Siba inu znamená v preklade "malý pes z lesa plného krovia". Názov tohto plemena vznikol pre jeho použiteľnosť pri love vtákov v húštinách. Siba inu je veľmi staré plemeno pochádzajúce z Japonska, kde je dodnes najrozšírenejším psom aj keď dnes už len ako spoločník. V sedemnástom a osemnástom storočí sa do Japonska dostávali aj ďalšie psy z Európy, z ktorých postupným krížením vznikli tri druhy plemena Siba a tie boli pomenované po oblastiach, kde sa nachádzali. Z pôvodných domorodých plemien bolo vyčlenených šesť plemien, ktoré sa od seba líšili veľkosťou . Hlavným znakom boli ich špicaté uši a chvost stočený na chrbte. Siba inu boli chované pre lov. Počas druhej svetovej vojny Siba inu takmer vymizla. Po vojne bol ale úspešne spustený program na jej záchranu a toto plemeno sa tak podarilo obnoviť. V dnešnej dobe sa stále využíva aj k lovu.

Škótsky teriér

 Povaha plemena

Škótsky teriér je milý, čulý a odolný pes. Má veľa energie a dostatok síl. Môže žiť nielen na dedinách, ale aj v mestách. Je to veľmi sebavedomý, napriek malej veľkosti silný a aktívny pes, ktorý sa rád presadzuje. Škótsky teriér je trochu tvrdohlavý, rezervovaný, od cudzích ľudí si udržuje odstup. Škótsky teriér nie je pre deti nebezpečnejšia než iní psi. Ale je nutné nikdy nenechávať psa s dieťaťom osamote.Ak by dieťa spôsobilo psovi nejaký bolestivý podnet, je tu riziko, že ho pes následne v obrane zraní. K zraneniu môže dôjsť aj pri hre, keď sa pes príliš rozdovádí.

Popis škótskeho teriéra
Škótsky teriér je menšia, ale robustný krátkonohý teriér. Hlava je dlhá, úzka, ale so širokou ňucháčovou partií. Oči má škótsky teriér mandľového tvaru, uložené hlboko pod obočím. Uši má malé, vzpriamené a špicaté, vysoko nasadené. Krk svalnatý a ušľachtilý. Telo s hlbokým hrudníkom, rovným, krátkym a svalnatým chrbtom. Nohy nápadne silné, ale krátke, vzniknuté pravdepodobne náhodnou mutáciou, boli chovateľsky podchytené, pretože umožňovali využitie pri love líšok, jazvecov a ďalších zvierat žijúcich v úzkych podzemných norách. Škótsky teriér v podobe, v akej ho poznáme dnes, existuje od 80. rokov minulého storočia. Chvost je stredne dlhý, smerom ku špičke sa zužuje, vysoko nasadený a nesený nahor. Srsť hrubá, drsná, drôtovitá. Sfarbenie: čierne, pšeničné alebo žíhané. Výška v kohútiku je 25 až 28 cm. Váži v rozmedzí 8 - 10 kilogramov.

Klasifikácia FCI
Plemeno škótsky teriér patrí podľa FCI do skupiny III. - Teriéry, sekcia 2 - Malí teriéry. Oficiálna skratka v Českej republike je ST. Číslo štandardu je 73/10. 08.1994 Veľká Británia.

Základná starostlivosť o psa
K jeho zvládnutie je potrebná veľká dôslednosť, pretože škótsky teriér býva tvrdohlavý a nerád sa podriaďuje. Je nutné povedať, že starostlivosť o srsť u škótskeho teriéra je nezanedbateľná. Ak chcete mať psa pekne v poriadku, zahŕňa starostlivosť o srsť pravidelné kartáčovanie a česanie, aspoň raz týždenne, ale lepšie častejšie. Pazúriky sa obrusujú samé, avšak u niektorých jedincov môže narastať dlhý pazúrik a stáčať sa tak, že zraňuje labku. Taký pazúr je potrebné skracovať. Nie je nutné robiť to príliš nakrátko, ide iba o to, aby nepřerůstal do kože labky. Škótsky teriér je ako ostatné teriéry zviera aktívny. Pri nedostatku zábavy sa môže začať správať až deštruktívne, preto s ním podnikajte vychádzky.Nie je to však pes prispôsobený na dlhé trasy, ale dokáže za deň prejsť aj 20 kilometrov. Ak psa kúpeme, nepoužívajme pokiaľ možno žiadne šampóny, pretože tie srsť vysušujú.

História plemena škótsky teriér
Škótsky teriér bol vyšľachtený v Škótsku pre lov líšok a jazvecov. Prvýkrát bol vystavovaný v roku 1880 a pred týmto dátumom nebol prakticky známy, pretože oblasti, kde bol chovaný boli od ostatného sveta izolované, ako napr Škótske ostrovy a vysočiny. Pôvodný škótsky teriér bol vyšší a bol podobný írskemu teriérovi, najmä tvarom lebky. V Škótsku však existuje mnoho plemien teriérov, ale len toto dostalo názov "škótsky" vďaka pestovatelia G. Morreauovi a SE Shirleyovi, ktorí sa o jeho zdokonalenie zaslúžili.

Šiperka - (Schipperke)

Povaha plemena
Šiperka (Schipperke) je vynikajúci strážca a strážca. Je sebavedomá a dominantné, ale konflikty nevyhľadáva. Napriek tomu, že je šiperka malý pes, stráži si starostlivo zverené územie a veľmi pozorne sleduje každú zmenu. Nevítané situácia ohlási prenikavým štekotom. Milujú pohyb a sú veľmi temperamentný. Vďaka tomu sú veľmi vhodné k výcviku. Sú inteligentní, mrštné a rýchle, ale vzhľadom k ich veľkosti je zvládne aj dieťa. Svojmu pánovi sú úplne oddané a urobia všetko pre to, aby sa zavďačil. Šiperka má stálu chuť k jedlu a ľahko sa naučia loudit. Šiperka je veľmi čistotná, rada sa mazná a nepohrdne brlôžkom v posteli vedľa svojho pána.

Popis šiperky
Šiperka (Schipperke) je vzrastom malý pes. Meria 25 - 30 cm a váži 5 - 8 kg.Hlavička sa podobá hlave líšky. Má tmavé oválne oči a prenikavý pohľad. Uši má šiperka vztýčené, trojuholníkového tvaru s hrubou kožou. Srsť má čiernu, hustú a tvrdú, najdlhšia je okolo krku, kde vyzerá ako hriva. Tento pes má rovný chrbát a široká bedrá. Nohy má rovné s jemnými kosťami. Nemá chvostík.

Klasifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je šiperka (Schipperke) zaradená do skupiny I. - ovčiaky a pastierske psy, sekcia 1 - ovčiarske psy s pracovnou skúškou. Krajinou pôvodu je Belgicko.

Základná starostlivosť
Šiperka nevyžaduje zvláštnu starostlivosť a to ani o srsť. Je vhodná ako do bytu (ak nebude obťažovať okolie svojim štekaním), tak do domčeka.

História plemena šiperka
Šiperka (Schipperke) pochádza z Belgicka a názov plemena znamená v preklade z flámštiny "malý lodník" a to preto, že tento pes býval spoločníkom a pomocníkom na lodiach holandských a belgických námorníkov. Prvá zmienka o šiperce je v kronike mnícha Wencelase, a to z 15. storočia. Podľa povesti zachránili dva smolnaté čierni psi život Wilhemu von Oraninu tým, že ho zobudili v čase, keď mal na neho byť spáchaný atentát. Tými smolnaté čiernymi psy boli zrejme myslené šiperky, ako sa domnievajú priaznivci tohto plemena, a to preto , že šiperka je povahovo výborný strážca.

Šiperka si obľúbili aj flámski maliari, ktorí ju s obľubou maľovali na svojich obrazoch s témou sedliackeho života na vidieku. Neskôr sa šiperka dostala aj do miest, kde bola využívaná ako strážca a ničitelia potkanov a myší. Zatiaľ čo v Nemecku strážil konské stajne stajňový pinč, v Belgicku to bola práve šiperka. A pretože v Belgicku boli stajne v blízkosti vody a teda aj člnov a lodí, dostala sa šiperka medzi námorníkmi, a tým získala svoj názov, ako je uvedené v úvode.

V 17. storočí si cech obuvníkov z Bruselu urobil z šiperky svojho maskota. Členovia cechu sa schádzali pravidelne v nedeľu na súťaži o najkrajší obojok. Tieto obojky boli zdobené striebrom a meďou.Prvá výstava psov na svete bola venovaná práve šiperkám a to v roku 1886 v Anglicku.Šiperka sa postupom času stala národným plemenom Belgicko.

Manželka belgického kráľa Leopolda II. mala za svoje dvorné psy práve šiperky. V rokoch 1850 - 1900 bolo toto plemeno na pokraji vyhynutia. Ďalšie zásah do populácie šiperek nastal počas oboch svetových vojen. V Belgicku zostalo len niekoľko chovateľov týchto psov. Chovu pomohli chovateľské kluby z Ameriky a Anglicka, kde šiperka (Schipperke) získala veľkú popularitu.