Je jasné, že obojok nieje pre psa len ozdobou. Naopak, má veľa praktických funkcií. V tomto článku sa dozviete, ako sa v priebehu doby menil vzhľad a využitie. Jeho premeny totiž odrážajú to, ako sa menil vzťah človeka a psa.

Umelecké diela

Každý určite počul už o Egypťanoch a ich láske k mačkám.Ale málokto vie, že rovnako radi mali aj svoje psy. Ako aj mačky tak aj psy boli uctievaní a hlavne ako lovci a ochránci. Psie obojky a vodítka boli v straovekom Egypte štandartnou súčasťou výbavenia pre výcvik.                             Ich spracovanie bolo niekedy na takej vysokej úrovni, že boli sami o sebe umeleckým dielom. 

Ochrana proti vlkom

 Pracovný pes farmárov nosil kovový obojok s hrotmi už v starovekom Grécku podobné tým, ktoré používali ich stredoveký nástupci.                                                Ovčiarsky psy mali kožené obojky, ktoré mali ostré klince, nazývané "melium". Tie maly ich krky chrániť pred útokmi vlkov, keď bránili svoje stádo. Grécky pastieri preferovali ostrých psov, no nie príliš agrsívnych. Je zaujímávé, že pastierske psy museli byť biely, aby boli v noci vidieť, a naopak, psy ktorí srážili farmárske domy museli byť čierny aby dokázali prekvapiť votrelca.                                                    V mestách Gréci chovali malých psov nazývaných "alopekis", ktorý boli skutočnými domácimi miláčikmi, hlavne žien a detí. 

                                   Kovový objok zo Starovekého Grécka.

                        Kožené objoky s hrotmi ovčiarskych psov.

Kovový obojok z Viktoriánskeho Anglicka.

Malý pes Alopekis.

Poďakovania majiteľa

Pes, ktorého našli v Pompejách, kde zahynul po boku svojho pána, je príkladom oddanosti medzi psom a človekom. Obojok, ktorý mal pes na krku, vedci preskúmali infračerveným svetlom a zistili, že pes zachránil svojho majiteľa pred útokom vlka a pán mu za to ďakoval. V starovekom Ríme boli psy s obojkom na krku často vyobrazovaní na mozaikách, ktoré zdobili podlahy verejných budov, chodníky a námestia. Bývali doplnené nápisom "Cave Canem" čo by sa dalo preložiť ako "Pozor, pes!" Takúto mozaiku nájdete aj v Pompejách vo vchode tzv. Domu tragického básnika v areáli antických Pompeí.

   Pes, ktorý zahynul v Pompejách mal obojok zdobený nápisom s poďakovaním svojho pána.

                 Psy, zdobiaci mozaiky na verejných miestach, chodníkoch a podlahy.

                          Nápis Cave Canem na podlahe vo vchode domu v Antických Pompejách.

Funkčnosť na prvom mieste

V minulosti boli psy vyhľadávaný hlavne ako pomocníci pri love, ako služobný psy a ako pastiersky psy. Obojky, ktoré im boli nasadzované, boli predovšetkým úžitkové, a odpovedali ich pracovným povinnostiam. Jednoduché kožené obojky, sa poúžívali pri love kancov a zajacov a slúžili k identifikacií psa a tiež ako prostriedok na pripnutie vodítka, ak práve pes nelovil. Pri love však miesto vodítka radšej používal tyč. Pri love boli psy tiež obliekaná do tzv. fišpánov - pevných dečiek vypchatými rybými kosťami. Pre ochranu sa používali veľké kožené obojky s kovovými hrotmi.

                                                       Jednoduchý kožený obojok z Viktoriánskeho Anglicka.

 Na ovládanie používali prevažne tyč.

Začiatky psej evidencie

V období renesancie prestali byť psy len známkou luxusu na kráľovských dvoroch, ale čím ďalej tým viac sa stávali obľúbenými spoločníkmi rozrastajúci sa do strednej triedy. Na výrobu psých obojkov sa preto začali používať lacnejšie materiály. Nezdobené kožené obojky, opatrené krúžkom na vodítko a menovkou, sa začali stávať bežne používanými v celej Európe. V tej dobe masovejšie rozšírenie psov vyvolalo to, že psov začali registrovať. A obojky so psou známkou sa staly praktickým spôsobom, ako zistiť, či je pes zaregistrovaný. Ďalším typom obojku, ktorý sa v tej dobe používal, bol obojok opatrený vysiacim zámkom na prednej strane. Kľúče od obojku mal výhradne iba majiteľ, a mohol tak aj preukázať, že pes mu patrí.

Nezdobený kožený obojok s menovkou.

Obojky so zámkami.

Krása aj funkčnosť

Psy, ktoré vlastnili ľudia z privilegovanej vrstvy zo 17. st., začali dostávať dekoratívne obojky. Začali sa vyrábať zlaté, strieborné či bronzové obojky, zdobené rytím alebo ražbou, alebo kožené obojky s trblietavými zvončekmi. Na obojku bolo vyryté meno majiteľa skôr než psa. To bol najjednoduchší spôsob ako zistiť, komu sa pes stratil. Už vtedy boli ľudia ochotní za svojich stratených miláčikov vyplatiť odmenu, dokonca majitelia vylepovali aj letáky. Nádherné, na zakázku vyrobené obojky, boli venované aj majiteľom psov ktorí vyhrali nejakú súťaž. 

Obojok so zámkom a obojok s trblietavým zvončekom.

                                                            Rytý obojok z Anglicka, 18. st. s menom majiteľa psa.