K noseniu bremena používali svojich psov už odpradávna niektoré indiánske a severské kmene. Pri zdolávaní náročných terénov boli psy, i keď mali náklad, predsa len podstatne pohyblivejší, menej nároční a vzhľadom ku svojej veľkosti i viac uniesli, než napríklad kone. Neskôr tento spôsob „presunu“ materiálu prevzali prospektori, lovci kožušín, trapperi a rôzni dobrodruhovia či cestovatelia. Tí, ktorí sa pohybovali prevážne v horách, prípadne chceli využiť vlastných psov i pre inú činnosť než je lov, záprah a stráženie. Alebo bol pre nich kôň príliš nákladný a náročný. U nás je nosenie bremena aktivitou, ktorá doplňuje turistické športy. Pes s batohom nás môže sprevádzať na potulkách prírodou, ale môže nám tiež nosiť nákupy z obchodu. 

Psie batohy. Pes svoj náklad nesie v postranných batôžkoch, ktoré sú veľmi podobné cyklobatohom. V hornej časti sú spojené popruhmi alebo pruhom pevnej látky (napr. celtovina) s vetracími otvormi. Na hornom pruhu niekedy bývajú remene k upevneniu napr. deky, spacieho vaku alebo prebytočného zvršku psovoda. Spodné časti batohov sú spojené brušným popruhom s prackou. Oba batôžky sú pre lepšie upevnenie spojené hrudným popruhom. Veľkosť by sme mali zvoliť podľa plemena psa. Psie batohy kúpime u takmer každej firmy, ktorá vyrába špeciálne potreby pre psov. Šijú sa väčšinou v univerzálnej veľkosti. 

Využívať k noseniu bremena môžeme každého väčšieho (výška v kohútiku aspoň 50 cm), ale hlavne zdravého a dospelého psa. Vzhľadom k zaťaženiu kostry, musí mať pes ukončený fyzický vývoj (najskôr 1,5 ročný). Záťaž má rozloženú v oblasti za kohútikom a na lopatkách. 

Tréning.. Pes by mal mať aspoň základný výcvik poslušnosti, t.j. chôdza na vodítku, povely – „ku mne“, „k nohe“, „zostaň“, „čakaj“. Najskôr nacvičujeme nosenie batohov bez záťaže. Psovi nasadíme batôžky (pri tom ho ukľudňujeme a chválime) a pripneme ho na vodítko.

Temperamentným jedincom ich nasadíme po výdatnej prechádzke. Nesmieme mu dovoliť, aby sa s batohom váľal alebo sa ho snažil iným spôsobom zbaviť. Dobre sa odreaguje, keď ho vezmeme na kratšiu prechádzku do známeho prostredia. Pokiaľ sa chová kľudne a batohov si nevšíma, výdatne ho chválime. 
Nosenie záťaže v batohoch. začneme cvičiť, až si pes na prázdny dobre zvykne. Zo začiatku je vhodné dávať do batohu len mäkké veci. Pes si totiž musí také zvyknúť, že je o niečo širší. Často nevedomky zavadí o každý predmet alebo i strom, ktorý je pri ceste. Najbližšie sú naše nohy, preto psa vedieme vždy na krátkom vodítku pred nami.

Takisto by sme mali psa naučiť prekonávať s batohmi rôzne prekážky a začíname samozrejme od tých nízkych (spadnuté stromy, rôzne priekopy alebo tiež i schody). 
Pri prechode na skutočnú záťaž by sme si mali pamätať aspoň týchto pár zásad.. 
Batoh by mal byť vždy vyvážený a musí psovi dobre „sedieť“.

Nemali by sme do neho dávať ostré, rozbitné alebo cenné veci (fotoaparát, doklady apod.). Každú pre psa lákavú potravinu by sme mali uložiť do uzatvárateľných sáčkov. Hlavne u krátkosrstých a hladkosrstých psov musíme dôkladne dbať na to, aby ich obsah batohu (fľašky, konzervy a pod.) nikde netlačil. Nezabúdajme, že pri rýchlejšom pohybe sa môže záťaž v batohu rôzne premiestňovať. Doporučená záťaž je 1/3 hmotnosti nášho psa. Dobre trénovaným psom nerobí problém ani väčší záťaž (môže to byť až 1/2 hmotnosti psa). Nedoporučuje sa však dlhodobo psa preťažovať, i keď vieme, že je vo výbornej kondícii. 

Ani zacvičené psy by sme s batohmi nemali púšťať na voľno.

Nosenie batohov je predsa „práca“, ale pri povele „voľno“ má pes potrebu sa prebehnúť a náruživí lovci by nám i s batohmi mohli niekde zmiznúť za zverou alebo milovníci vody v najbližšom potoku (toto nebezpečenstvo hrozí hlavne pri teplom počasí).

 Kľudného a dobre ovládateľného psa môžeme pustiť i s nákladom na voľnejšom priestranstve, kde sa nemôže zachytávať za kríky či stromy. Ne každý pes sa naučí prekážky obchádzať a obsah batoha už by potom nemusel mať odpovedajúcu konzistenciu. 
So záťažou potom psa trénujeme na určené vzdialenosti

. Začíname krátkymi vychádzkami do okolia a

 postupne ho berieme i na ďalšie výpravy v rôznom tempe.

Psy majú väčšinou spočiatku potrebu ísť s batohmi veľmi rýchlo, ale časom si na určené tempo zvyknú. Opatrný by sme mali byť, keď je teplejšie počasie. Hrozí tu nebezpečenstvo prehriatia jeho organizmu, preto nezabudnime na vodu i pre psa, zmiernime tempo a zvolíme cestu, ktorá vedie v tieni.
Nosenie batohov musíme psa postupne naučiť, tak ako pri každom inom výcviku byť dôsledný a často ho chváliť. Jedine tak získame pracovitého pomocníka k vychádzkam do prírody alebo i na extrémne závody.

K noseniu bremena používali svojich psov už odpradávna niektoré indiánske a severské kmene. Pri zdolávaní náročných terénov boli psy, i keď mali náklad, predsa len podstatne pohyblivejší, menej nároční a vzhľadom ku svojej veľkosti i viac uniesli, než napríklad kone. Neskôr tento spôsob „presunu“ materiálu prevzali prospektori, lovci kožušín, trapperi a rôzni dobrodruhovia či cestovatelia. Tí, ktorí sa pohybovali prevážne v horách, prípadne chceli využiť vlastných psov i pre inú činnosť než je lov, záprah a stráženie. Alebo bol pre nich kôň príliš nákladný a náročný. U nás je nosenie bremena aktivitou, ktorá doplňuje turistické športy. Pes s batohom nás môže sprevádzať na potulkách prírodou, ale môže nám tiež nosiť nákupy z obchodu. 

Psie batohy. Pes svoj náklad nesie v postranných batôžkoch, ktoré sú veľmi podobné cyklobatohom. V hornej časti sú spojené popruhmi alebo pruhom pevnej látky (napr. celtovina) s vetracími otvormi. Na hornom pruhu niekedy bývajú remene k upevneniu napr. deky, spacieho vaku alebo prebytočného zvršku psovoda. Spodné časti batohov sú spojené brušným popruhom s prackou. Oba batôžky sú pre lepšie upevnenie spojené hrudným popruhom. Veľkosť by sme mali zvoliť podľa plemena psa. Psie batohy kúpime u takmer každej firmy, ktorá vyrába špeciálne potreby pre psov. Šijú sa väčšinou v univerzálnej veľkosti. 

Využívať k noseniu bremena môžeme každého väčšieho (výška v kohútiku aspoň 50 cm), ale hlavne zdravého a dospelého psa. Vzhľadom k zaťaženiu kostry, musí mať pes ukončený fyzický vývoj (najskôr 1,5 ročný). Záťaž má rozloženú v oblasti za kohútikom a na lopatkách. 

Tréning.. Pes by mal mať aspoň základný výcvik poslušnosti, t.j. chôdza na vodítku, povely – „ku mne“, „k nohe“, „zostaň“, „čakaj“. Najskôr nacvičujeme nosenie batohov bez záťaže. Psovi nasadíme batôžky (pri tom ho ukľudňujeme a chválime) a pripneme ho na vodítko.

Temperamentným jedincom ich nasadíme po výdatnej prechádzke. Nesmieme mu dovoliť, aby sa s batohom váľal alebo sa ho snažil iným spôsobom zbaviť. Dobre sa odreaguje, keď ho vezmeme na kratšiu prechádzku do známeho prostredia. Pokiaľ sa chová kľudne a batohov si nevšíma, výdatne ho chválime. 
Nosenie záťaže v batohoch. začneme cvičiť, až si pes na prázdny dobre zvykne. Zo začiatku je vhodné dávať do batohu len mäkké veci. Pes si totiž musí také zvyknúť, že je o niečo širší. Často nevedomky zavadí o každý predmet alebo i strom, ktorý je pri ceste. Najbližšie sú naše nohy, preto psa vedieme vždy na krátkom vodítku pred nami.

Takisto by sme mali psa naučiť prekonávať s batohmi rôzne prekážky a začíname samozrejme od tých nízkych (spadnuté stromy, rôzne priekopy alebo tiež i schody). 
Pri prechode na skutočnú záťaž by sme si mali pamätať aspoň týchto pár zásad.. 
Batoh by mal byť vždy vyvážený a musí psovi dobre „sedieť“.

Nemali by sme do neho dávať ostré, rozbitné alebo cenné veci (fotoaparát, doklady apod.). Každú pre psa lákavú potravinu by sme mali uložiť do uzatvárateľných sáčkov. Hlavne u krátkosrstých a hladkosrstých psov musíme dôkladne dbať na to, aby ich obsah batohu (fľašky, konzervy a pod.) nikde netlačil. Nezabúdajme, že pri rýchlejšom pohybe sa môže záťaž v batohu rôzne premiestňovať. Doporučená záťaž je 1/3 hmotnosti nášho psa. Dobre trénovaným psom nerobí problém ani väčší záťaž (môže to byť až 1/2 hmotnosti psa). Nedoporučuje sa však dlhodobo psa preťažovať, i keď vieme, že je vo výbornej kondícii. 

Ani zacvičené psy by sme s batohmi nemali púšťať na voľno.

Nosenie batohov je predsa „práca“, ale pri povele „voľno“ má pes potrebu sa prebehnúť a náruživí lovci by nám i s batohmi mohli niekde zmiznúť za zverou alebo milovníci vody v najbližšom potoku (toto nebezpečenstvo hrozí hlavne pri teplom počasí).

 Kľudného a dobre ovládateľného psa môžeme pustiť i s nákladom na voľnejšom priestranstve, kde sa nemôže zachytávať za kríky či stromy. Ne každý pes sa naučí prekážky obchádzať a obsah batoha už by potom nemusel mať odpovedajúcu konzistenciu. 
So záťažou potom psa trénujeme na určené vzdialenosti

. Začíname krátkymi vychádzkami do okolia a

 postupne ho berieme i na ďalšie výpravy v rôznom tempe.

Psy majú väčšinou spočiatku potrebu ísť s batohmi veľmi rýchlo, ale časom si na určené tempo zvyknú. Opatrný by sme mali byť, keď je teplejšie počasie. Hrozí tu nebezpečenstvo prehriatia jeho organizmu, preto nezabudnime na vodu i pre psa, zmiernime tempo a zvolíme cestu, ktorá vedie v tieni.
Nosenie batohov musíme psa postupne naučiť, tak ako pri každom inom výcviku byť dôsledný a často ho chváliť. Jedine tak získame pracovitého pomocníka k vychádzkam do prírody alebo i na extrémne závody.