Flyball vznikol v 70. rokoch v Kalifornii. Hneď si získal popularitu po celej Amerike, hlavne u majiteľov temperamentných a hravých psíkov, pretože pre psovodov nebol fyzicky náročný. K nám sa dostal cez Veľkú Britániu, Belgicko a Holandsko. Nadšenci, ktorí videli ukážky tejto zábavnej športovej hry na zahraničných výstavách, si prvé vrhacie strojčeky vyrobili sami a začali na nich so svojimi psami trénovať. Neskôr nechala firma vyrábajúce krmivá pre psov vyrobiť dve kompletné sady pre flyball a vášniví psíčkari pre tento šport ho mohli začať propagovať na väčších výstavách a pri rôznych akciách.

Tejto hre sa môžu venovať všetky kategórie psíčkarov i tí, ktorí nemajú žiadnu fyzickú kondíciu. Športuje hlavne pes. Nezáleží na plemene ani na veľkosti, ale menšie plemená majú pre svoju pohyblivosť na závodoch predsa len väčšie šance než napríklad plemená obrie. Dôležitý je zdravotný stav psa, dobrá ovládateľnosť, rýchlosť, chuť hrať sa a záujem o aport. Pokiaľ by sme sa chceli venovať závodom, tak by náš pes nemal byť agresívny a ani príliš bojazlivý. Pri závodoch medzi sebou súperia dve družstvá, každé má štyroch psovodov a štyroch psov, takže pes sa môže dostať do kontaktu s cudzími psami i ľuďmi, preto by nemal byť neznášanlivý.

Športové náčinie – k flyballu potrebujeme odpaľovací box, tenisové loptičky a štyri rovnaké skokové prekážky. Pre nácvik i závody je potrebné nízke ohradenie parkúrov. Box i prekážky môžu mať rôzny vzhľad, ale maximálne miery sú pevne stanovené. Celú sadu – teda loptový strojček (alebo odpaľovací box) i prekážky si môžeme vyrobiť sami alebo si ich nechať vyrobiť. Prípadne priamo kúpiť u firmy, ktorá sa zaoberá výrobou prekážok napríklad pre agility.

Výcvik by sme mali začať na niektorom cvičisku, kde sa tejto hre venujú. Väčšinou to bývajú cvičiská agility. Vyvarujeme sa tak zbytočných chýb, ktoré by sme potom pracne a dlho museli napravovať. Táto hra sa zdá na prvý pohľad síce jednoduchá, ale pes pri nej vykonáva niekoľko cvikov (skok cez prekážky, odpálenie loptičky, jej chytenie a rýchle aportovanie), ktoré musí bezchybne zvládnuť, aby sa mohol zdokonaľovať iba v rýchlosti. Môžeme sa tiež prihlásiť na tábor alebo víkend agility, kde sa bude vyučovať i táto hra. Niektoré kluby sa tejto hre venujú i na samostatných víkendoch. Nacvičovať flyball môžeme tiež sami, ale najskôr by sme mali nazbierať čo najviac skúseností z kurzov, zo závodov a akcií kde sme sa s týmto športom mohli priamo stretnúť. Dohodnúť si môžeme i „hosťovanie“ na niektorom cvičisku, kde sa flyballu venujú. Takto môžeme stráviť aspoň pár hodín nácviku tejto hry pod dozorom už skúsených cvičiteľov.

Závody sú organizované väčšinou podľa pravidiel NAFA (North American Flyball Association). U nás sa ich už koná niekoľko ročne. Atraktívnosť flyballu spočíva v tom, že spolu súťažia dve družstvá. Každé má štyroch psovodov so štyrmi psami a svoj ohradený parkúr. Psovod svojho psa posiela cez štyri prekážky postavené v rade za sebou, ich výška je nastavená podľa najmenšieho psa v družstve. Po prekonaní prekážok pes stlačením pedálu na vrhacom boxe odpáli loptičku. Ten chytí a čo najrýchlejšie aportuje svojmu psovodovi späť, znovu cez všetky prekážky. Pretože o víťazstvo rozhoduje rýchlosť i presnosť, dohliada na obe družstvá niekoľko rozhodcov. Pre divákov je potom atraktívna nielen rýchlosť psa, ale i krkolomné skoky, pri ktorých pes chytá loptičku.