Začiatky moderného skijöringu siahajú až do Škandinávie, odkiaľ sa veľmi rýchlo rozšíril do Ameriky i západnej Európy. Avšak dávno pred týmto rozmachom používali tento neobvyklý spôsob dopravy niektoré starobylé severské kmene.
U nás sa prvé závody konali pri závodoch so psím záprahom 16. 03. 1985 v Peci pod Sněžkou.

Pre tento šport je vhodné každé športové plemeno psov, ktoré môžeme používať na prácu v ľahkom záprahu. Okrem severských plemien to môže byť napr. doberman, niektoré lovecké a ovčiarske plemená alebo český horský pes. Špičkoví závodníci sa väčšinou zameriavajú na športové plemená šľachtené na rýchlosť a nie veľmi osrstené - napr. aljašský hasky alebo európsky saňový pes. Dôležitá je chuť bežať dopredu. Pes by mal byť sebaistý, ale nesmie byť agresívny. To je dôležité najmä pre tých, ktorí by sa tomuto športu chceli venovať závodne. Príliš nesmelý pes by mohol mať strach napr. predbiehať iného psa (hlavne sebavedomého) a zbytočne by nám tak komplikoval inak plynulú jazdu. Agresívny pes sa tak snaží každého psa, ktorého míňa, napadnúť. Tu si môžeme pomôcť dôslednou výchovou a výcvikom už v začiatkoch tréningu, kedy beháme so psom v neobvyklom prostredí. U mladého psa by sme mali začať s plnou tréningovou záťažou až po ukončení jeho telesného vývoja. Do tej doby by pes mal ovládať základné cviky poslušnosti a ovládateľnosti, potrebné k pohybu vo voľnej prírode.

Potreby.
Pes k tomuto športu nepotrebuje žiadne iné zvláštne vybavenie, než je pre canicross alebo bikejöring. Dôležitý je dobre padnúci postroj pre sprint alebo turistický, ten je podobný stopovaciemu postroju. Ťažné lano by malo byť odpružené asi 5 m dlhé. K psovi sa pripútame pomocou bedrového opasku alebo horolezeckého sedadla. To je vhodnejšie, pretože zášklby psa nás tak ľahko nevyvedú z rovnováhy. Celú súpravu pre canicross si môžeme objednať u niektorej z firiem, ktorá vyrába potreby napr. pre saňový šport.

Musher - bežkár musí mať podstatne obsiahlejšiu výbavu. Kvalitnú pohodlnú obuv, bežky správnej veľkosti a palice. Pre začiatok je dobré kúpiť kvalitné, ale staršie vybavenia. Alebo aspoň bežky, pretože je pri tréningu so psom určite niekde rozlámeme.

Tréning.
Ten si musíme rozvrhnúť podľa našich schopností a možností. Základom je absolútna ovládateľnosť nášho psa a my musíme mať výborne zvládnutú jazdu na bežkách. Jazda so psom sa totiž i pre kvalitného bežkára stáva veľmi nebezpečná, a preto musí spoľahlivo zvládať techniku jazdy, aby sa mohol sústrediť na tréning psa. Než psa zapriahneme pred bežky, mal by mať dokonalú výchovu a výcvik psa v záprahu. Takto trénujeme na vychádzkach a pri behu so psom. Pri canicrossu je pes lepšie ovládateľný a tento šport je výborná predvýchova práve pre skijöring, a často býva používaný na udržanie kondície psa i psovoda cez letné obdobie. Spoločný beh je veľmi dôležitý k získaniu náležitej súhry oboch. Naučíme sa pri tom psa pozorovať, odhadovať a predvídať jeho reakcie, čo všetko neskôr na bežkách mnohonásobne zúročíme. Psa zvykáme na rôzne prostredie, druhy zvierat od veveričky cez kone až po srnky. Každý, aj sebamenší náznak loveckého pudu musíme nekompromisne tlmiť. Nesmie si všímať ani cudzích psov a pritom spoľahlivo ovládať povely "fuj", "ku mne", "stoj", "zostaň", "späť", "pomaly" a musherské povely pre odbočovanie "ho" [hó] = doľava a povel "gee" [dží] = doprava. Takisto by mal dobre reagovať na povzbudzujúci povely pre zrýchlenie behu. Všetko dôsledne precvičujeme pri behu so psom.

V zimnom období zhodnotíme hlavne svoju kondíciu a bežkárske umenie. Samostatnou kapitolou tohoto športu a tajomne utajovanou alchýmiou je správne zvolené mazanie. Jeho správna voľba rozhoduje o výsledku. Je nutné predvídať i vývoj počasia, rovnako tak ako rôznosť povrchu, po ktorom trať povedie. Pri tréningu je vhodné voľbu vosku pre použitie na konkrétnom povrchu vyskúšať, aby sme získané poznatky využili naostro pri závodoch. Rekreačne sa tomuto športu môžeme so svojim psom venovať, pokiaľ sme aspoň priemerní bežkári, ale psa musíme mať vždy absolútne ovládateľného. Pokiaľ si svojim umením nie sme istý, je bezpodmienečne nutné zapracovať najskôr na sebe a svojej kondícii. V opačnom prípade by sa mohol tento šport pre nás stať veľkým hazardom. Postupným tréningom sa môžeme vypracovať na slušnú úroveň a začať pomýšľať i na závody. Výhodu majú tí, ktorí už takmer profesionálne na bežkách jazdia alebo aspoň techniku jazdy prvotriedne zvládajú. Pokiaľ k tomu ešte majú radi psov, nie je problém v tejto disciplíne dosiahnuť na posty najvyššie. V takom prípade je však potrebné už i pri tréningu využívať upravované bežecké trate, aby sa podmienky čo najviac blížili situácii na závodoch. Bohužiaľ váš tréning na takejto trati nebude príliš vítaný tradičnými bežkármi, ktorým bude tŕňom v oku veľa stôp od psa. Niektoré národné parky a chránené krajinné oblasti majú na svojom území jazdu so psím záprahom zakázanú. Pre bežkárov so psami to našťastie zatiaľ neplatí. Preto môžu hojne využívať všetky dostupné trate, mali by však pri tom pamätať na slušné vychovanie, aby nedali príčinu k vyradeniu tohto športu z týchto miest.

Závody v skijöringu sa konajú pri závodoch psích záprahov, len tie najvýznamnejšie sú organizované oddelene (napr. majstrovstvá sveta a pod.). Kategórie sú rozdelené na ženy a mužov, jazdí sa s jedným alebo i dvoma psami. U nás je tento šport na veľmi dobrej úrovni a máme už závodníkov, ktorí nás skvele reprezentujú vo svete.
Ale i keby zostalo len u víkendového športovania, je i v tomto prípade skijöring ideálnym vyžitím pre človeka i psa a bude vždy krásnou jazdou zimnou prírodou, ktorá stojí za to.