Pes domáci

• Pes domáci je domestikovaný poddruh vlka dravého.

Pôvod a domestikácia

 Na základe početných archeologických nálezov z  rôznych kútov sveta je pes považovaný nielen za  prvé domestikované zviera, ale aj za prvé zviera,  ktoré človek cielene choval.

Z kostrových nálezov niekoľkých druhov psov sa odvodzovali a dodnes odvodzujú dnešné   plemená.

Za najstaršie praplemeno bol označený takzvaný  pes močiarny či rašelinný (lat. Canis familiaris  palustris Rütimeyer), od ktorého sa dodnes  odvodzujú početné plemená špicov,pinčov a    teriérov.

 Z doby 4000 až 5000 rokov pred Kr. pochádza pes  bronzový (lat. Canis familiaris matris optimae), z    ktorého majú pochádzať ovčiarske psy.                          Najmladším psom má byťCanis familiaris intermedius, z ktorého sa zvyknú odvodzovať dnešné duriče a pudle.

Pes v dejinách

• Odhaduje sa, že človek vyšľachtil dodnes viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo, prenasleduje a durí zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok.

•  Vyšľachtil plemená, ktoré vyhovovali určitému účelu.

• Telo psa sa skladá z niekoľkých sústav orgánov, z ktorých každá vykonáva určité funkcie. Osou kostry psa je chrbtica, na ktorej stranách sa nachádzajú rebrá a končatiny a ku ktorej je pripojená lebka. K lebke je pripojená sánka, ktorá v závislosti od urcitého psieho plemena plemena umožňuje silný záhryz. Na sánka sánke a v čeľusť čeľusti sú uložené zuby.

• Na kostre sú upevnené jednotlivé svaly psa. Tie umožňujú jeho pohyb, dýchanie. Svalovú sústavu pokrýva koža. Tá sa skladá z dvoch vrstiev - endodermy (vnútorná vrstva) a epidermy (vonkajšia vrstva). Epiderma nie je u psa taká hrubá ako u človeka, pretože neplní ochrannú funkciu v takom rozsahu, ako je to u ľudí.

• Ochrannú funkciu preberá srsť. V závislosti od plemena psa, majú niektoré psy srsť zloženú z dvoch druhov: podsady a krycej srsti. Korienky chlpov krycej srsti sú spojené s malým svalom, ktorý podľa potreby chlp vzprieči - pes sa tak vizuálne zväčší a srsť psa vďaka tomu plní okrem ochrannej funkcie aj funkciu komunikačnú.

• Pes má po celom tele umiestnené apokrinné potné žľazy, ktoré produkujú výlučky podobné ľudskému potu. Tento pot však nemá ako u ľudí termoregulačnú funkciu, ale zabezpečujú psovi jedinečný pach, vďaka ktorému sa odlišuje od svojich spolu-druhov. Termoregulácia u psa prebieha pomocou potných žliaz umiestnených na chodidlách psa a tiež pomocou srsti, ktorá má termoizolačné vlastnosti a zabraňuje prehriatiu organizmu.

• Najpozoruhodnejším psím zmyslom je zrejme čuch. Vďaka nemu sa pes orientuje v priestore, loví zver a zisťuje o okolitom svete dôležité informácie. Strata čuchu znamená pre psa asi toľko, čo strata zraku pre človeka. Pes, ktorý nemá možnosť vnímať čuchové podnety v dostatočnej miere, žije chudobným duševným životom. Najdôležitejším čuchovým orgánom psa je mozog. V ňom pes identifikuje pachy prijaté nosom.

• Ďalším dobre vyvinutým zmyslom u psov je sluch. Psí sluch je citlivejší ako sluch človeka. Okrem toho je ucho psa ovládané sedemnástimi svalmi, ktoré mu umožňujú hýbať ušami do rôznych smerov, vďaka čomu je pes schopný lepšie lokalizovať smer zvuku.

Fiziologické ukazovatele

Vnútorná telesná teplota psa je 39 – 39,5 stupňov Celzia a meria sa v konečníku lekárskym alebo veterinárnym teplomerom.

Dychová frekvencia zdravého neunaveného psa v kľude pri bežnej izbovej teplote sa pohybuje od 18-30 nádychov za minútu u malých a stredných plemien, u veľkých plemien je to 10-26 nádychov za minútu.

Počet srdcových tepov je za rovnakých podmienok ako pri dychu je u malých a stredných plemien 90-130 úderov za minútu, u veľkých plemien 60-100 úderov za minútu.