Psinka

Pôvod: Psinka je vírusové infekčné onemocnenie mäsožravcov, ktoré je možné rozdeliť do troch základných foriem, a to pľúcna čiže katarálna forma, forma gastrointestinálna, kedy je napadnutý tráviaci systém psa, a forma nervová. Toto onemocnenie je vysoko nákazlivé a liečenie nebýva vždy účinné. Najčastejšie bývajú psinkou napadnuté šteňatá a mladé psy do jedného roku, nevyhýba sa však ani psom starším. Presná diagnostika psinky nie je jednoduchá, pretože existuje mnoho nemocí, ktoré svojim priebehom psinke zodpovedajú. Tieto sa niekedy zhrňujú pod názvom "psinkový komplex". Odlíšiť psinku od iného infekčného onemocnenia umožní sérologické vyšetrenie. V dnešnej dobe, vďaka vysokému počtu očkovaných psov, sa objavuje len zriedka.

Spôsob nákazy: Psinka sa na zdravého psa prenáša prevažne kontaktom s nemocným jedincom, a to predovšetkým prostredníctvom sekrétov z očí, nosa a slín, poprípade močom a trusom. Ďalej môže ku onemocneniu dôjsť vdýchnutím vírusu, ktorý sa rozptyľuje pri kašli nemocného zvieraťa, teda kvapôčkovou nákazou. Zdrojom infekcie však môžu byť v prírode aj niektoré druhy voľne žijúcich zvierat, ako je líška či kuna. Psinkou sa najľahšie nakazí pes oslabený alebo podvyživený, ktorý trpí nedostatkom vitamínov, tráviacimi poruchami alebo nachladnutím.

Príznaky: Inkubačná doba psinky je 3-7 dní, vzácnejšie potom 14-18 dní. V prvých dňoch sa psinka prejavuje zvýšením teploty a skleslosťou, v niektorých prípadoch sa môže prejaviť aj kožnou vyrážkou, tzv. psinkovým impetigom. U psa možno pozorovať zmeny v chovaní, ako je nevrlosť či vyhľadávanie samoty. V ťažkých prípadoch pri katarálnej forme psinky nastupujú vysoké teploty, výtok z očí a nosa, kašeľ a zápal pľúc. V prvých dňoch je výtok z nosu riedky, neskôr je hlienovitý až hnisavý, niekedy s prímesou krvi. Pri forme gastrointestinálnej sa nemoc prejavuje nechutenstvom, hnačkou s prímesou krvi a zvracaním. Zvratky sú sfarbené žlto, s prímesou žlče. Ďalším prejavom je zhrubnutie a popraskanie kože na nose a tlapkách. Po troch až štyroch týždňoch od nakazenia sa stav psa môže prechodne zlepšiť, potom však dochádza k poruchám nervovej sústavy. V neskoršej fáze ochorenia možno pozorovať nervové príznaky, ako zášklby v tvárovej partii, slinenie, ľahká triaška, kŕče až epileptické záchvaty, obrna a následne dochádza ku poruchám základných životných funkcií a úhynu.

Liečba: Najdôležitejšia je okamžitá izolácia nakazeného psa od ostatných, zdravých psov, pretože hrozí veľké riziko nákazy a okamžitá návšteva veterinárneho lekára. Liečba je symptomatická, liečia sa len príznaky onemocnenia a nie pôvodca, a musí prebiehať pod odborným dohľadom, veterinárny lekár nasadí psovi antibiotiká, lieky proti kašľu, lieky na skľudnenie zvracania a hnačky a v ďalšej fáze potom antiepileptiká. Liečbu je nutné podporovať výdatnou výživou, obohatenou o vitamíny A,B,C a D a venovať nemocnému psovi maximálnu starostlivosť a pozornosť.

Prevencia: Jedinou prevenciou proti tejto chorobe je očkovanie. Ďalej potom je dôležitá správna výživa, na ktorej závisí dobrý zdravotný stav psa, dobrá hygiena a tiež odčervenie psa, ktoré sa doporučuje dvakrát do roka.

Očkovanie: Proti psinke je včasné očkovanie jedinou skutočne úspešnou ochranou. Očkovanie sa robí vo veku 9 týždňov života šteňaťa, zhruba po troch týždňoch je nutné preočkovanie. Poslednú revakcináciu robíme po 12. týždni života psa. Ďalšie očkovanie je vhodné vo veku 12tich mesiacov a potom sa toto očkovanie musí každý rok opakovať.