Choď na obsah Choď na menu
 


9 rád, ako prežiť stratu psa

2. 12. 2013

 Každý, kto prežil umrtie milovaného domáceho miláčika vi, akú intenzívnu bolesť to spôsobuje. Neviete, ako zvládnuť svoje pocity a ako toto ťažke obdobie prekonať? Možno vám pomôžu niektoré z nasledujúcich rád:

 

1. Je to normálne, že ma to tak trápi?

Intenzívny žiaľ nad stratou domáceho miláčika je prirodzený. Nenechajte si od niekoho nahovoriť, že sa chováte hlúpo alebo príliš sentimentálne.So svojim miláčikom ste strávili mnoho rokov a stal sa súčasťou vášho života. Bol pre vás zdrojom nepodmienečnej lásky, kamarátstva, zábavy a radosti. Takže sa nedivte, že vás jeho strata ničí. Nedovoľte ostatným aby vám hovorili, ako sa máte cítiť. Na druhú stranu nezabudnite, že nieste sami, tisícky majiteľov domácich zvierat prešli rovnakou smutnou skúsenosťou, akú teraz prežívate vy.

2. Čo ešte možem cítiť?

Ľudia reagujú na stratu svojich milovaných bytosí všelijakými sposobmi. Okrem pocitu smútku a straty sa možete stretnúť aj s ďalšími emóciami. Je to napríklad pocit viny za nehodu alebo chorobu, ktoré zviera postretli. Je však zbytočné sa zaťažovať takýmito pocitmi viny, pretože váš žiaľ sa tým ešte prehĺbi. Niekto sa zase snaží poprieť, že jeho miláčik je preč. Nedokáže si predstaviť, že ho už nebude vítať pri dverách, keď príde domov. Niektorí ľudia si zase predstavujú, že ich miláčik je ešte stále nažive a niekde trpí. Sami sa tak potom trápia strachom oňho.Je pre nich potom preto obtažne prijať ďalšie zviera do rodiny, pretože im to pripadá neloajálne voči tomu predchádzajúcemu.Niekto sa sostratou vyrovnáva tak, že je nahnevaný na toho, kto podľa jeho predstáv može za smrť zvieraťa.Na veterinára, ktorý včas nerozpoznal nejakú chorobu či vodiča auta ktorý ho zrazil a podobne. Niekedy je to aj oprávnené, ale vždy vás to vedie od najdoležitejšej úlohy - vyrovnať sa so svojím smútkom. Takýto žiaľ može sposobiť aj depresie. 

3. Ako sa mám s tím vyrovnať?

Najdoležitejšie je byť sám k sebe úprimný a priznať si, čo cítim. Nepopierajte svoju bolesť alebo pocity hnevu. Už tím, že si ich pripustíte a preskúmate ich, možete so svojimi citmi začať pracovať. Máte právo cítiť smútok a bolesť, ale aj zlosť a pocit viny.Pripustite si svoje city predtým, ako sa začnete sami seba pýtať, či vobec na nich máte nárok. To vám pomože pochopiť čo pre vás strata miláčika skutočne znamená. Niekto svoje emócie vyjadruje v poviedke, básni, piesne alebo dopisu... Niekto o sovjej strate rozpráva s ostatnými. 

4. S kým o tom mám hovoriť?

Pokiaľ máte príbuzných, ktorý majú radi zvieratá tak určite pochopia, že vás to veľmi trápi.Neskúšajte svoje pocity skrývať len preto aby ste posobili kľudne a silne. Najdite si niekoho, s kým sa o tom možete porozprávať.Vyspovedajte sa svojim priateľom, pred ktorými sa nebudete hanbiť plakať. 

5. Kedy je správny čas na eutanáziu?

Váš veterinárny lekár vie najlepšie posúdiť fyzickú kondíciu vášho miláčika a kvalitu jeho života. Pokiaľ má vaše zvieratko chuť k jedlu, reaguje na pozornosť majiteľa, vyžaduje jeho prítomnosť a má chuť sa s ním hrať a zapojiť do rodinného života, zdá sa, že na to ešte nie je čas. Ale ak zviera pocituje stále bolesti, podstupuje ťažké a stresujúce ošetrenia, ktoré mu veľmi nepomáhajú, nereaguje na náklonnosť, nepozná svoje deje, potom sa jeho majiteľ pravdepodobne rozhodne ukončiť spoločné trápenie. Predlžovanie totiž hnepomože nikomu z vás. Pre nikoho nieje toto rozhodnutie ľahké a bezbolestné, ale niekedy je to skutočný sposob ako prejaviť svojmu miláčikovi svoju lásku. Mnohí majitelia potom cítia veľkú úľavu.

6. Čo mám robiť ďalej?

Keď zviera zomrie, musíte si vybrať, ako so svojím miláčikom naložíte. Môžete ho nechať na veterinárnej klinike, možete ho pochovať na jeho obľubenej záhrade či lúke, nechať ho spopolniť a popol dať do urny alebo ho rozprášiť alebo ho pochovať na zvieracom cintoríne, ktorých je na Slovensku mnoho. 

7. Čo mám povedať svojím deťom?

Vy sami dokážete najlepšie posúdiť, koľko informácii dokážu vaši deti uniesť. Ale nepodceňujte ich. Možno zistíte, že keď sa s nimi úprimne porozprávate o smrti zvieraťa, pomôžete sa im lepšie vyznať v pocitoch, ktoré smrť zvieraťa sprevádzajú, a tiež predídete zbytočným predstavám a obavám. Budte poctivý a úprimný, nehovorte im že zviera zaspalo alebo odišlo. Je dosť možné, že potom budú očakávať jeho návrat. Neskrývajte pred deťmi váš smútok, určite bude lepšie ak sa dieťa vyplače vo vašom láskyplnom objatí. 

8. Budú moje ďalšie zvieratá smútiť tiež?

Zvieratá sú členovia rodiny a tiež si všímajú každú zmenu v ich domove. Často k sebe zvieratá navzájom priľnú a tím pádom budú tiež bolestne prežívať odchod ich každodenného spoločníka. A neplatí to iba pre psích parťákov alebo mačky, platí to aj vzájomne - psy smútia za mačkami a naopak. Buďte preto k svojim miláčikom pozornejší a láskyplnejší ako inokedy, aby ste im pomohli to lepšie prekonať. Pamätajte, že keď im budete chcieť domov nové zvieratko, nie vždy ho hneď príjmu, ale situácia sa časom zlepší. To, že sa sustreďujete na prejavovanie lásky svojim pozostalým zvieracím kamarátom, môže byť pre vás najlepšia terapia. 

9. Mám si hneď zaobstarať nového miláčika?

Všeobecne sa to nedoporučuje. Potrebujete čas, aby ste prekonali sovj smútok a pocit straty. Uvedomte si aj to, že nové zvieratko bude iné, ako to predošlé, a nemože ho nahradiť. Nie je dobré dať novému to isté meno a porovnávať ho s predošlým. Osvojte si nové zviera až vtedy, keď budete schopní ísť ďalej a vytvoriť s ním nový dlhý a láskyplný vzťah. Pretože to je to, po čom zvieratá túžia. A je ich veľa, ktorí čakajú možno práve na vás.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Alino

(Jana, 5. 12. 2019 21:42)

Byvame v byte a deti mali jarne prazdniny.v mestkom tyzdeniku sme pozerali utulkac, Bolo. tam male chlpate nemotorne steniatko 'oriesok bielo cierny ''Pehavy xischtk no chutne, deti ,ze podme ho zobrat. Ja som vyrastala v dedine v dome a ma zel tiez. Tak sme sli .,prisli sme tam bo.a zima a bolo ich tam s dvoma steniatkami sedem.No mne trhalo srdce ked nas zbadali vsetci k nam. No toto akoby nechapalo!?Mestsky policajt otvoril voliery a povedal , ze pozrite a rozhodnite. Ja som povedala synovi ,ze utekaj a ktore pobezi bude nasde. A toto male nemotorne vyuzilo situaciu a bezalo prve a co mu dych stacil i ked malo mesiac nieco.....Bolo nase ..vdacne, mile poslusne,..Brali sme ho vsade , dovolenky, huby, akcie vsade bol maskot, bol jedinecny .A Hlavne priatel a uzasny licitel,prekonala som tzzke operacie vzDy namna cakal a ked som prisla domov a nemohla sa hybat lezal pri mne,Milovala som ho , deti vyrasli odisli s domu a mne ostal moj Alinko, manzel ine zaujmy a ja so bola spokojna trvalo to do 25.11.2019 kym nenastali problemy. Mal problemy s kakanim ,ale nasi lekari vraveli , ze ma vydut creva a keby sme ho dali operovat, ze sa to vrati , treba upravit stravu. Vsetko sme robili stravu som upravovala davala som pozor. Lenze pred tyzdnom sa jeho stav tak zhorsil a manzel utekal s nim k lekarovi nasmu a ten povedal ze musi na urgent do ZA. Tam ked ho doktor videl ,hned povedal ,ze ma zvacsenu prostatu a musia operovat. Manzel so vsetkym suhlasil a Alinka nechal tam prvy krat po 11 rokoch ,to chuda bolo bez nas v cudzom prostredi.zmatene v bolesti a vystrasene.
.Prerevala som celu noc a musela rano ist do prace/ pracujem ako osetrovatelka v jednom zariadeni/ Na druhy den ma,i volat ze ako je stav , manzel cakal a do 15 h. Nic tak volal povedali mu ze opera iu zrusili, ze by ostal na stole a ze nemozu pre neho uz nic robit a mame sa rozhodnut. Zlyhavali mu oblicky , mal tak zvacsenu prostatu ze mu vytlacala konecnik.mrela som v robote a doktor povedal ze nemozu uz pre neho urobit ni c....

Re: Alino

(Katka, 3. 8. 2020 22:57)

Ráno som sa zobudila na kňučanie nášho malého yorkshira ,bola strašná búrka v noci a naľakaľ sa a spadol dole schodami. Hneď ako som ho našla som sa ho snažila upokojiť zdal sa byť v poriadku. Na obed však som zašla do ZA do veterinárnej nemocnice lebo mi prišlo že má bolesti. Tam mi pani doktorka povedala že ma zlomenú sánku z oboch strán. Navrhla mi operáciu. Predchádzali ale krvné testy pri ktorých zistila že mu odchádzajú pľúca a má silný zápal žeby to nezvládol . Musela som svojho milovaného psíka dať uspat. Bol to pre mňa najhorší pocit v živote plakala som doktorke na kolenách. Najviac ma zavolala keď som videla aké má bolesti a ako sa chcel pritulit ku mne a ja som ho musela nechať ísť. Ruky sa mi triasli ako som si ho brala zo stola v náručí domov aby som ho na peknom mieste pochovala. Veľmi ho ľúbim a vždy budem. Bol pri mne v každej chvíli.

Re: Re: Alino

(Katka, 3. 8. 2020 22:59)

Najviac ma zabolelo*

Alex

(Peter, 18. 4. 2020 23:15)

Ja som.musel dnes dat uspat svojho staforda,mal.iba 5 rokov a pred dvomi mesiacmi mu diagnostikovali rakovinu mozgu.no strasny den pre nas lebo to bol nas milacik,spaval u nas v posteli castokrat,vsade s nami chodil,miloval ked sa m9hol vozit so mnou v aute,kazde rano ma stekotom vyprevadil do roboty a ja som sa nevedel dockat kedy ds vratim z roboty za nim...no je to velmi cerstve a strasne to boli.

Alino

(Jana, 5. 12. 2019 21:39)

Dokoncenie nasho pribehu nezobralo, tak sme ho dali uspat ,drzeala som ho v naruci a revala , pochovali sme ho v zahrade chodim mu palit sviecku kazdy den a vycitam si , ze som neurobila pre neho vsetko.. Vazte si svojich nemych kamaratov , oni vedia o vas vsetko dychaju za vas, a my niekedy ne ieme o nich nic... Je mi to nesmierne luto.....

Alino

(Jana, 5. 12. 2019 21:26)

Byvame v byte a deti mali jarne prazdniny.v mestkom tyzdeniku sme pozerali utulkac, Bolo. tam male chlpate nemotorne steniatko 'oriesok bielo cierny ''Pehavy xischtk no chutne, deti ,ze podme ho zobrat. Ja som vyrastala v dedine v dome a ma zel tiez. Tak sme sli .,prisli sme tam bo.a zima a bolo ich tam s dvoma steniatkami sedem.No mne trhalo srdce ked nas zbadali vsetci k nam. No toto akoby nechapalo!?Mestsky policajt otvoril voliery a povedal , ze pozrite a rozhodnite. Ja som povedala synovi ,ze utekaj a ktore pobezi bude nasde. A toto male nemotorne vyuzilo situaciu a bezalo prve a co mu dych stacil i ked malo mesiac nieco.....Bolo nase ..vdacne, mile poslusne,..Brali sme ho vsade , dovolenky, huby, akcie vsade bol maskot, bol jedinecny .A Hlavne priatel a uzasny licitel,prekonala som tzzke operacie vzDy namna cakal a ked som prisla domov a nemohla sa hybat lezal pri mne,Milovala som ho , deti vyrasli odisli s domu a mne ostal moj Alinko, manzel ine zaujmy a ja so bola spokojna trvalo to do 25.11.2019 kym nenastali problemy. Mal problemy s kakanim ,ale nasi lekari vraveli , ze ma vydut creva a keby sme ho dali operovat, ze sa to vrati , treba upravit stravu. Vsetko sme robili stravu som upravovala davala som pozor. Lenze pred tyzdnom sa jeho stav tak zhorsil a manzel utekal s nim k lekarovi nasmu a ten povedal ze musi na urgent do ZA. Tam ked ho doktor videl ,hned povedal ,ze ma zvacsenu prostatu a musia operovat. Manzel so vsetkym suhlasil a Alinka nechal tam prvy krat po 11 rokoch ,to chuda bolo bez nas v cudzom prostredi.zmatene v bolesti a vystrasene.
.Prerevala som celu noc a musela rano ist do prace/ pracujem ako osetrovatelka v jednom zariadeni/ Na druhy den ma,i volat ze ako je stav , manzel cakal a do 15 h. Nic tak volal povedali mu ze opera iu zrusili, ze by ostal na stole a ze nemozu pre neho uz nic robit a mame sa rozhodnut. Zlyhavali mu oblicky , mal tak zvacsenu prostatu ze mu vytlacala konecnik.mrela som v robote a doktor povedal ze nemozu uz pre neho urobit ni c....

Riki

(Ala, 24. 8. 2019 23:16)

Dnes sa stalo to, čo som si nikdy nevedela ani len predstaviť. Zomrel nám psík Riki, nádherná dlhosrstá čivavka. Život je taký krehučký, ako pierko vo vetre, taký pominuteľný, ako snehová vločka na slnku...Zajtra pochováme jeho maličké chlpaté telíčko v záhrade, ktorú mal rád. Nadovšetko sme ho ľúbili a on nás ľúbil celou svojou dušičkou, celým svojím srdiečkom, ktoré mu zlyhalo v nedožitých deviatich rokoch života...Nikdy na Teba nezabudneme Riki!

Náš WILKO

(Jana, 7. 6. 2019 11:15)

Dnes je rok čo nám navždy odišiel
náš úžasný psík do nebíčka .
Neprešiel ani jeden deň aby sme
na neho nemysleli a nespomenuli.
Aj keď sme si adoptovali podobného
krásavca z útulku nikdy na teba
Nezabudneme

milovaný leo

(gabo, 15. 5. 2019 8:18)

Je to už vyše roka čo nás opustil milovaný Leo pomaly sa snažím ale ide to ťažko!

Milovaná Larinočka

(Janka, 16. 1. 2016 20:03)

Práve pred 3 hodinami nám odišla do nebíčka naša milovaná Larinočka, veľmi, veľmi to bolí........

Re: Milovaná Larinočka

(Janka, 16. 1. 2017 10:51)

Odvtedy ako som písala tieto riadky ubehol presne rok a bolesť nie je o nič menšia. Viem, že už mi ju nič nevráti a ani nie je správne to, že každý deň si za ňou poplačem ale trošičku sa mi zakaždým uľaví na duši. Som jedna z tých, ktorí svojho domáceho miláčika neberú ako vec, ktorú vlastnia /podľa nezmyselného zákona/ ale ako plnohodnotného člena rodiny a podľa toho sa k nemu aj správajú. Chýba mi stále rovnako, dala by som čokoľvek za to, aby sme znova mohli byť spolu ale uvedomujem si, že to nie je možné. Možno by mi pomohlo zaplniť po nej to strašné prázdno v srdci, keby som si vzala iného psíka napríklad z útulku ale zatiaľ... Už teraz sa bojím toho, či by som zvládla ešte jeden takýto odchod. Možno, ktovie, čas všetko ukáže. Držte sa všetci, ktorí ste prežili alebo prežívate niečo podobné.

Re: Re: Milovaná Larinočka

(dara, 17. 1. 2017 10:57)

je to spravne ., priatela treba oplakat a zvierata nam daju vsetko , na rozdiel od ludi su verne, milujuce a srdecne... ja oplakavam futru zvieratiek , macky 11 a 2 psikov. placem aj za cudzimy, lebo ich tiez niekto miloval ako ja svojich .nehambite sa plakat

Re: Re: Milovaná Larinočka

(dara, 17. 1. 2017 10:59)

Aj vy sa drzte. ja milujem zvieratka viac ako ludi, ludia mi velmi ublizili a dennosenne ublizuju.
Bolest nam pripomina ze sme ludia a no milujem ich vsetkych rovnako. su moji anjelikovia...
Aj vy sa drzte, dajte je virtualny hrobcek ak chcete. Aby aj ostatny vedeli ze tu bola . Ona sa Vam vratii (znovu zrodi) ale bolest za prvym telom aj tak ostane...

Re: Re: Re: Milovaná Larinočka

(Janka, 16. 1. 2018 18:55)

Dnes sú to presne dva roky, čo si mi moja drahá Larinočka odišla, nie je dňa, aby som si na Teba nespomenula, ľúbim Ťa, moje drahé dievčatko ...

Re: Re: Re: Re: Milovaná Larinočka

(Veronika, 22. 1. 2018 8:19)

Nam v piatok zomrel nas milovany Olly,nadherny 4 rocny zajko,ktoreho sme nebrali ako zvieratko,ale ako syna
Strasne trpim a neviem sa vyrovnat s jeho odchodom.

Re: Re: Re: Re: Re: Milovaná Larinočka

(Janka, 28. 1. 2018 13:00)

Veľmi dobre viem, Veronika, ako sa cítite, ja som sa doteraz úplne nevyrovnala so stratou mojej drahej Larinočky, každý deň na ňu myslím ... Rok aj pol som denne za ňou plakala, až kým sme si nevzali maličké šesťtýždňové šteniatko rovnakej rasy a nemohli sme urobiť lepšie. Po odchode Larinočky som si povedala, že už to nikdy viac nechcem zažiť ale časom sme prišli s manželom na to, že bez psíka nevieme byť a preto teraz to prázdno zapĺňa toto maličké šidielko. Popri nej už nie je tak často na slzy čas, aj keď si sem-tam poplačem, nie je to už také intenzívne. Vtedy, keď sme o maličkú prišli som neverila a asi ani nechcela veriť tomu starému známemu - čas všetko vylieči ale teraz viem, že sčasti je to pravda a aj keď nevylieči, aspoň zmierni ten najväčší žiaľ ... Držte sa ...

Re: Milovaná Larinočka

(dara, 17. 3. 2018 9:41)

Vrati sa vam spoznate ju moyno bude aj psik vbsimajte si zvieratka a inzeraty. Verte je to tak... Milovali ste ju ona Vas a vraj zvieratka hned vedia ako ich lubime.Ja mam 2 nasobnu stratu za 5 dni...idem zosaliet

Re: Re: Milovaná Larinočka

(Janka, 11. 4. 2018 14:25)

Ďakujem Dara, za povzbudivé slová, myslím, že sa nám už vrátila, máme desaťmesačné dievčatko bígla, je takmer taká istá ako bola Larinočka. Ľúbime ju tak ako sme milovali aj Larinku, je to naše malé šidielko, v mnohom sa obidve podobajú. Vašej straty mi je veľmi ľúto, viem ako to bolí ...

Re: Re: Re: Milovaná Larinočka

(Janka, 16. 1. 2019 14:11)

Dnes sú to presne tri roky, čo mi moja Larinočka odišla, stále na ňu myslím, veľmi mi chýba, ... Ľúbim Ťa Larinočka moja.

Re: Môj milovaný Leo

(Gabriel, 20. 4. 2018 20:16)

Budú to dva mesiace čo nás opustil náš milovaný Leo po krátkej chorobe , nevedeli mu pomôcť musel som ho nechať uspať bolo to neskutočne ťažké umrel mi v náručí, bez bolesti pri svojom pánovi , stále ho vidím na dvore a v izbe kde prosí ,aby som ho vzal na posteľ vedľa mňa čo neskutočne miloval.