Choď na obsah Choď na menu
 


9 rád, ako prežiť stratu psa

2. 12. 2013

 Každý, kto prežil umrtie milovaného domáceho miláčika vi, akú intenzívnu bolesť to spôsobuje. Neviete, ako zvládnuť svoje pocity a ako toto ťažke obdobie prekonať? Možno vám pomôžu niektoré z nasledujúcich rád:

 

1. Je to normálne, že ma to tak trápi?

Intenzívny žiaľ nad stratou domáceho miláčika je prirodzený. Nenechajte si od niekoho nahovoriť, že sa chováte hlúpo alebo príliš sentimentálne.So svojim miláčikom ste strávili mnoho rokov a stal sa súčasťou vášho života. Bol pre vás zdrojom nepodmienečnej lásky, kamarátstva, zábavy a radosti. Takže sa nedivte, že vás jeho strata ničí. Nedovoľte ostatným aby vám hovorili, ako sa máte cítiť. Na druhú stranu nezabudnite, že nieste sami, tisícky majiteľov domácich zvierat prešli rovnakou smutnou skúsenosťou, akú teraz prežívate vy.

2. Čo ešte možem cítiť?

Ľudia reagujú na stratu svojich milovaných bytosí všelijakými sposobmi. Okrem pocitu smútku a straty sa možete stretnúť aj s ďalšími emóciami. Je to napríklad pocit viny za nehodu alebo chorobu, ktoré zviera postretli. Je však zbytočné sa zaťažovať takýmito pocitmi viny, pretože váš žiaľ sa tým ešte prehĺbi. Niekto sa zase snaží poprieť, že jeho miláčik je preč. Nedokáže si predstaviť, že ho už nebude vítať pri dverách, keď príde domov. Niektorí ľudia si zase predstavujú, že ich miláčik je ešte stále nažive a niekde trpí. Sami sa tak potom trápia strachom oňho.Je pre nich potom preto obtažne prijať ďalšie zviera do rodiny, pretože im to pripadá neloajálne voči tomu predchádzajúcemu.Niekto sa sostratou vyrovnáva tak, že je nahnevaný na toho, kto podľa jeho predstáv može za smrť zvieraťa.Na veterinára, ktorý včas nerozpoznal nejakú chorobu či vodiča auta ktorý ho zrazil a podobne. Niekedy je to aj oprávnené, ale vždy vás to vedie od najdoležitejšej úlohy - vyrovnať sa so svojím smútkom. Takýto žiaľ može sposobiť aj depresie. 

3. Ako sa mám s tím vyrovnať?

Najdoležitejšie je byť sám k sebe úprimný a priznať si, čo cítim. Nepopierajte svoju bolesť alebo pocity hnevu. Už tím, že si ich pripustíte a preskúmate ich, možete so svojimi citmi začať pracovať. Máte právo cítiť smútok a bolesť, ale aj zlosť a pocit viny.Pripustite si svoje city predtým, ako sa začnete sami seba pýtať, či vobec na nich máte nárok. To vám pomože pochopiť čo pre vás strata miláčika skutočne znamená. Niekto svoje emócie vyjadruje v poviedke, básni, piesne alebo dopisu... Niekto o sovjej strate rozpráva s ostatnými. 

4. S kým o tom mám hovoriť?

Pokiaľ máte príbuzných, ktorý majú radi zvieratá tak určite pochopia, že vás to veľmi trápi.Neskúšajte svoje pocity skrývať len preto aby ste posobili kľudne a silne. Najdite si niekoho, s kým sa o tom možete porozprávať.Vyspovedajte sa svojim priateľom, pred ktorými sa nebudete hanbiť plakať. 

5. Kedy je správny čas na eutanáziu?

Váš veterinárny lekár vie najlepšie posúdiť fyzickú kondíciu vášho miláčika a kvalitu jeho života. Pokiaľ má vaše zvieratko chuť k jedlu, reaguje na pozornosť majiteľa, vyžaduje jeho prítomnosť a má chuť sa s ním hrať a zapojiť do rodinného života, zdá sa, že na to ešte nie je čas. Ale ak zviera pocituje stále bolesti, podstupuje ťažké a stresujúce ošetrenia, ktoré mu veľmi nepomáhajú, nereaguje na náklonnosť, nepozná svoje deje, potom sa jeho majiteľ pravdepodobne rozhodne ukončiť spoločné trápenie. Predlžovanie totiž hnepomože nikomu z vás. Pre nikoho nieje toto rozhodnutie ľahké a bezbolestné, ale niekedy je to skutočný sposob ako prejaviť svojmu miláčikovi svoju lásku. Mnohí majitelia potom cítia veľkú úľavu.

6. Čo mám robiť ďalej?

Keď zviera zomrie, musíte si vybrať, ako so svojím miláčikom naložíte. Môžete ho nechať na veterinárnej klinike, možete ho pochovať na jeho obľubenej záhrade či lúke, nechať ho spopolniť a popol dať do urny alebo ho rozprášiť alebo ho pochovať na zvieracom cintoríne, ktorých je na Slovensku mnoho. 

7. Čo mám povedať svojím deťom?

Vy sami dokážete najlepšie posúdiť, koľko informácii dokážu vaši deti uniesť. Ale nepodceňujte ich. Možno zistíte, že keď sa s nimi úprimne porozprávate o smrti zvieraťa, pomôžete sa im lepšie vyznať v pocitoch, ktoré smrť zvieraťa sprevádzajú, a tiež predídete zbytočným predstavám a obavám. Budte poctivý a úprimný, nehovorte im že zviera zaspalo alebo odišlo. Je dosť možné, že potom budú očakávať jeho návrat. Neskrývajte pred deťmi váš smútok, určite bude lepšie ak sa dieťa vyplače vo vašom láskyplnom objatí. 

8. Budú moje ďalšie zvieratá smútiť tiež?

Zvieratá sú členovia rodiny a tiež si všímajú každú zmenu v ich domove. Často k sebe zvieratá navzájom priľnú a tím pádom budú tiež bolestne prežívať odchod ich každodenného spoločníka. A neplatí to iba pre psích parťákov alebo mačky, platí to aj vzájomne - psy smútia za mačkami a naopak. Buďte preto k svojim miláčikom pozornejší a láskyplnejší ako inokedy, aby ste im pomohli to lepšie prekonať. Pamätajte, že keď im budete chcieť domov nové zvieratko, nie vždy ho hneď príjmu, ale situácia sa časom zlepší. To, že sa sustreďujete na prejavovanie lásky svojim pozostalým zvieracím kamarátom, môže byť pre vás najlepšia terapia. 

9. Mám si hneď zaobstarať nového miláčika?

Všeobecne sa to nedoporučuje. Potrebujete čas, aby ste prekonali sovj smútok a pocit straty. Uvedomte si aj to, že nové zvieratko bude iné, ako to predošlé, a nemože ho nahradiť. Nie je dobré dať novému to isté meno a porovnávať ho s predošlým. Osvojte si nové zviera až vtedy, keď budete schopní ísť ďalej a vytvoriť s ním nový dlhý a láskyplný vzťah. Pretože to je to, po čom zvieratá túžia. A je ich veľa, ktorí čakajú možno práve na vás.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Re: Jerry

(Martina, 17. 3. 2018 2:04)

Ahojte dobry den,
mne odisiel do nebicka minulu sobotu skoro rano okolo 4 moj najvernejsi bublicek Nikusko.....citim neskutocmu stratu a bolest.v maji mal mat 7 rokov.
mal zvacsene uzliny bol na antibiotikach ....pridalo sa mu stazene dychanie...veterunar to bral ako prechladnutie.......ale povedal ze sa mu nepaci to dychanie a ze ked sa to nezlepsi do pondelka ma poslu na sono srdiecka.....lenze nedozil...kto teda pochybil?
som zufala....neskutocnu bolest citim:(

Re: Jerry

(dara, 17. 3. 2018 9:38)

Ano yayila som to , ale mne pani doktorka zachranila Tomicka.Ale nedavam kastrovat kocurov, lebo vela zvieratiek zabili narkozou...a vidite dvoch som asi zabila ja liecenim a mozno nie nviem. Ale boli to strasne to boli. mam uz atb pre zveiratka a viem co robit ak podam ludske lieky cierne uhlie prevencia. Ale ... Ckam vsetkych spat len ako dovtedy

Zabila som Snezika

(dara, 17. 3. 2018 9:35)

V piatok 8.3.2018 prislo maciatko, zakrsla macka strasne vzchudnuta a chora, dala som jej ludske atb menej , ale neviem ci som ju neotravila. Vtedy som chcela len pomoct.nasla som jej pomoc na tene a mala ist na liecenie. Zomrela do rana moja HOpe.

V edn ked som ju tam nasla v domceku sedel Snezik, poyeram nanho atz tu co robis? Naznacoval mi ze aj onho pridem?
Choruz kocur, starsi, ale momentalne bol nadherny tucny mocny a krasny.

nedalo sa mi malu pochovat hned hoci mi srdce pukalo , pochovala som ju 13.10 tento den som zase urobila cbybu. Snezik prisiel vecer. V ten den som ho vobec nevidela... az vecer. Tazko dychal ale velmi rychlo ja praydna penazenka a chodte niekam s nicim. Yiaden kredit tak som opat dala atb ... rano nezil .. cize tie hnusne atb aj v mensom zabijaju. Neviem sa s tym vyrovnat nieje tam. Tk som sa starala , pytala honech ma neopusta a zabla som ho? Sused co ho nasiel povedal, ze boli vecer zvuky ako pri pareni a videl ho stat na plote... Nikdy nedam ziaden ludsky liek aj ked niekedy ich aj veterinar predpise. Budem vzdy hned potom davat cierne uhlie ak bz ma situacia donutila to proti otrave.

N tera mi to nepomoze. MUsim pochovat dalsieho a velmi vzacneho kocurika. Statny a nezny Snezik 1. mam srst Hope, vezmem si aj jeho ... ale hja chcem jeho a kzm sa mi vrati co robit? Mm este 13 ale kaydz mi chyba a prisla dalsia - cierny kocurik. Nikdy naniktoreho nezabudnem su lebo ich nosim v srdci a 3 mam aj v novzch telach jeden je presne akz bol predtym. Cierno biely Ilja. Vychoval ho Snezik1.

Môj milovaný Leo

(Gabriel, 9. 3. 2018 13:30)

Dňa 21.2 o 14.30 odišiel z nášho sveta môj Leo mal 13 rokov, veľmi nám chýba

Re: Môj milovaný Leo

(Gabriel, 9. 3. 2018 13:49)

Len pred chvíľou som písal o mojom leovi ,ale nedá mi podotknúť , že naši zverolekari neliečia tak akú majú vedomosť ale liečia hlavne pre peniaze a keď nevedia liečiť nech to otvorene príznaju pošlú Vás k inému lekárovi ,alebo špeciálnu kliniku ďakujem

jerry

(jana, 25. 2. 2018 21:47)

Smutim uz dva mesiace bezJerryho a nasla som krasnu chovatelku
V GABCIKOVE jerryho som nenasla a ani nenajdem ale tie yorksirata boli nadherne aj ich rodicia a hlavne majitelia ,ja som tam a budem cakat nasvojho jerryho viem isto ze tam sa narodi su tam ludia ktori miluju zvierata a ich zvierata su naozaj zdrave a krasne a hlavne msju krasny start a milujucich cloviecikov okolo seba a skusim dufat ze ho najdem ,tam je laska a ten moj prisiel z lasky

Strašne mi chýba

(Renko, 18. 2. 2018 15:27)

Dnes ráno (18.2.2018 o 06:10) zomrel môj milovaný chlapček. Je to strašná bolesť. Dala by som všetko na svete aby žil. Je to veľká strata pre našu rodinu. Mal 12 ročkov

Teddy

(Sisi, 15. 2. 2018 21:15)

Vidim ze tu niesom sama. Dnes rano o 5 hod. mi bezohladny sofer zrazil mojho 7 rocneho teddyka na mieste oznacenom pre vencenie psov. Bol malicky tak umrel na mieste.... sofer samozrejme ani nezastavil.... smutok je az neuveritelny.... je to neskutocne tazke ... boli to a mam pocit ze ani nikdy neprestane

svojho Jerrynho hladam kazdy den

(jana, 10. 2. 2018 23:03)

Po precitani clankov citim ze mi nesibe ,moj naj naj kamarat a cele moje srdiecko musel odist na Vianoce vecer ,cely tyzden pred sa zacal trapit ,nejedol,nekakal,vracal a iba pil
Cele dni som s nim stravila na infuziach a v noci ho strazila i vencila,kym mi iny vetetinar ako ten nas nezistil dva dni pre koncom rakovinu pecene.Podlomili sa mmi kolena a trpela som ,viem ze to citil mala som ho v naruci cele hodiny ked dostaval infuzie jeho srdiecko bolo s mojim az do konca.
Jerry maly krasny a velmi mudry desat rocny yorkhsir statocne a s uplnou oddanostou mi veril ze ho z toho dostanem ale pri verdikte rakoviny mi uz nikto nevedel pomoct trpel a bol velmi statocny 2xsme odisli pretoze som mu stale hovorila ze na vianoce sa neumieta az napokon vnoci na mna pozeral tymi velkymi oddanymi ockami ze uznevladze,nohy sa mi podlamovali nejedla som nespala som nikdy nato nexabudnem ako mi v naruci zomrel,ja sa s tym nevyrovnam,ze som mu nedokazala inak pomoct ,boli sme absolutne spojeni laskou a za desat rokov bol bezo mna iba 3 dni,vsade chodil v taske so mnou vsade a ta diera v srdci prazdno a nikto v tom prazdnom byte uz neni ma nici,som smutna ze nemam jerryho moju oddanu psiu dusu a rozumneho kamarata,no zaroven som vdacna zato ze bol pri mne desat najkrajsich rokov mojho zivota.
Vsetky zvieratka milujem krmim aj tie co ziju vonku a poznali aj mojho psika,mal iich rad aj on.Mam ho pri sebe v urnicke cerveneho srdiecka,ktore sa presne v hodinu jeho smrti vzdy velmi rozohreje preto viem ze je tu a on vie ze aj ja som tu nnavzdy pre neho.Ziadny clovek mi nedal to co moje mudre psica.Je to prava laska,ktoru chapu stratu a placu a nikdy neprestanu.

Dastinko najviac ma mrzi ze som pri nom nebola

(Alena, 24. 9. 2017 20:19)

Mne zomrel psik dastinko 14.9.2017 o 2 rano je to len kratko ale boli to rovnako ako ked som sa to dozvedela.Mal 12 rockov ale bol stale hravy miloval lopticku bez ktorej ani nezaspal miloval papat a spat. Zomrel mi tak rychlo bola som snim vonku a ako som prisla domov vyzeral ze ma zavrate tak som ho zobrala okamzite veterinarovi tam mu robili vsetky testy okrem ultrazvuku(pristroj nemali) vsetko mal v poriadku az nato ze nevedeli preco je taky apaticky nechali si ho na noc na pozorovanie a cakali sme na dalsie vysledky od bolesti mu dali morfium s tym ze to asi bude pecienka alebo pankreas a kedze nezijem na slovensku ale v zahranici ma poslali do zurichu tam je velka nemocnica pre zvieratka draha ale pri takejto veci sa na peniaze nepozera len nech mi zije aj za cenu zobratia pozicky. Tam nam nechceli urobit ultrazvuk ze pohotovost je draha a az rano mu urobia ale ze mu spravi specialny rontgen z oboch stran a povie mi ci sa mam bat alebo nie ale aj on mal podozrenie na pecienku alebo brusko.vtedy som mu dala moj pokladik ktoreho som videla na posledy mal take smutnucke ocka :( trhalo mi to srdce ale uspat nikdy!!!!v tom vysiel doktor musi ist na ultrazvuk poslal nas domov ze bude volat. Po 3 hodinach nam volal mal zaliate vodou srdiecko tiez pri srdiecku mal aj tumor diagnoza zhubna rakovina. Pytali sa ma utratit alebo ze sa pokusia mu vytiahnut vodu so srdiecka. Tak na co su doktori????nech si robia robotu a nie hned psika utracat!!!!volali mi za hodinku a pol vsetko dobre dopadlo je stabilizovany ale vo vaznom stave :( a o dalsu hodinku a pol volali najhorsia sprava aku som kedy dostala je nam to luto ale tumor mu praskol a krv mu tiekla na srdiecko a to zlihalo :( on bol tak dobry 12 rokov a len teraz zacal troska sediviet :( ani priznaky ze by bol chory nepreukazoval mozno aj ano ze viacej spinkal a ja som to prikladala rokom to mi povedal veterinar :( rano sme sli zanim rozlucit sa a vybavit veci okolo umrtia kedze zil 10 rokov na slovensku a 2 roky vo svajciarsku som sa rozhodla ho spopolnit a do urnicky bude stale somnou az pokial sa nevratime domov :( podla mna psik ma dusu a urcite caka za duhovym mostom (legenda duhovy most treba si precitat ) teraz viem ze cas rany nelieci ale cas nas nauci stou velkou bolestou zit a nezabudajte na svete je vela krasnych psikov ktory potrebuju domov a lasku a vela z noch trpi hladom a preto aj ked strata boli treba pomoct aj druhym :(

Mô Marvinko

(Tamara, 18. 8. 2017 16:02)

Marvinka sme mali 9 rokov. Ako dvojročného sme ho dali vykastrovať. Operácia prebehla normálne všetko bolo v poriadku. Psík chodieval na každoročnú prehliadku ako každý psík. V 9 rokoch sa to začalo všetko sypať. Začal cikať krv. my sme nevedeli čo s ním je. Išli sme ku veterinárovi a on zistil že má močový kameň. Objednali sme sa na operáciu. Keď už bolo po operácii bolo dobre,psík už asi 2 dni necikal krv. No potom to zase začalo. Už sme nevedeli čo mu máme dávať ani sám náš veterinár nevedel už čo má robiť. Spravil mu rengen ale ten nič neukázal. Psík dostal zápal uší tak sme boli zase u veterinára tak mu dal kvapky a ušká mu prešli. Za dva týždne sme išli večer na psiu pohotovosť v Žiline. Bola to nedeľa. Mama bola zo psíkom v ambulancí asi hodinu. Povedal nám že sa mu robí nádor na prostate. Vykastrovaný pes by nemal mať prostatu. Doktor nám zaúčtoval 150 eur, a objednal nás na utorok. Keď už sme odovzdali psíka bolo 12 hodín čiže vtedy keď sme boli objednaný. Doktor si ma ešte zavolal a musela som podpísať papier že psík sa nemusí prebrať z tej kómy. Ja som to podpísala. Povedal mi že mám prísť tak za 2 až 3 hodiny že mi bude volať. Nevolal mi ešte tak som prišla o tretej na tú kliniku a tam mi povedali že môj psík čaká ešte na rengen že tu mali aj iné zvieratá. Za 1. Boli sme objednaný tak neviem čo tam pletie iné zvieratá a za 2. Povedali mi že mám ísť zatiaľ domov. Domov som nešla lebo to mám 55 KM tak som šla s priateľom do PB za jeho rodinou. Neskôr mi volala mama že doktor jej napísal SMS . V sms bolo " Pes je v poriadku. Prídte si po psíka o 17:15". Keď mi mama zavolala nemohla som sa dočkať keď si psíka vyzdvihnem a pôjdem s ním domov. Keď som tam prišla chvíľu som ešte čakala no potom ma doktor zavolal dovnútra. Ja som bola celá vysmiata že je v poriadku. No on mi povedal že je zle že až teraz mu robil rengen a začínali sa mu robiť metastázy po pľúcach. Povedal mi že psíka si môžeme ešte nechať tak 3-4 mesiace ale aby sme mu kupovali antibiotiká. Vlastne by sme toho psíka držali na živo.. Psík už bol apatický,nevítal nás keď sme prišli domov, pomaly už ani nereagoval na svoje meno. Ďalších 180 eur som tam nechala. O deň neskôr sme išli dať psíka utratiť. Nechceli sme ho trápiť a keď sa trápil on trápili sme sa aj my. Náš pán doktor ku ktorému sme chodievali nám povedal že sme mu mali v noci kľudne zavolať on by prišiel že v Žiline na klinike AnimaVet to je práčka na peniaze. Zo začiatku som to nechápala ale potom som nato prišla. Prečo doktor neurobil ten rengen hneď v nedeľu ? Dobre vedel čo už je nášmu psíkovi ale nepovedal nám to. Len aby mali peniaze. Keď sme psíka v stredu dávali uspať Marvinko vedel že je koniec. Keď mu už šiel dávať injekciu na všetkých sa pozrel ako keby sa lúčil. Pán doktor Chochuľ nám dal injekciu zdarma. Psíka sme si zobrali domov a v záhrade sme ho pochovali v jeho pelechu v jeho dečke a hračkami. Teraz tam už má kamienky s tujou v strede. Každý druhý večer mu tam chodíme zapáliť sviečku. Asi o týždeň sme si kúpili ďalšieho psíka. Mama ho nechcela ale keď som ho priniesla v osuške tak sa rozplakala. Teraz ma Andy 2 mesiace a naša domácnosť je opäť veselá. Niektorý ľudia to odcudzujú že hneď druhého psíka ale pomáha to. Lebo keď ste už zvyknutý že máte doma psíka prídete domov a je tam ticho.

Môj Belko

(Jana, 15. 8. 2017 8:03)

Náš Belko zomrel ako päť a pol ročný. Zomrel na torziu ( pretočenie) žalúdka, postihuje to veľké plemená a zákernosť je v tom že prichádza náhle a pravdepodobnosť prežitia je veľmi malá. Večer sa najedeol, napil a ľahol ako stále. Po hodine išlie do búdy, čo uňho bolo veľmi zvláštne. Myslela som že je len unevený z horúčav a pod. že sa chce schovať. Ráno už nejedol,bol apatický a zvracal len vodu, ktrorej sa napil. Do hodiny mu začalo nafukovať a tvrdnúť brucho. Volala som veterinárovi, ten vravel okamžite prísť. Belko ešte do kufra auta naskočil ale z kufra som ho len vytiahla. Operovali ho dve hodiny. Vyzeralo to nádejne, čakali sme kedy sa preberie, na chvíľočku sa prebral, sedela som pri ňom a hladkala ho, pozrel na mňa ako by mi povedal "dobre že si tu", zavrel oči a odišiel. Strašne mi chýba, doma je bez neho strašne smutno. bol naša láska ... Zbohom Belko - ľúbime ťa a nikdy na teba nezabudnene.

Nie som súca psej lásky

(Mayi, 5. 8. 2017 20:31)

Zhruba pred rokom som tu uvetejnila svoj príbeh s názvom Nikdy si to neodpustím, a Bohužiaľ som tu znova...Môj Denýček nás opustil 11.6.2016 a ja som 15.8.doniesla domov našu drobulinkú Dorynu. Bolo to nechcené šteniatko matky pappilona a otca yorka. Ľudia sa pri nás zastavovali pri pohľade na ňu. A teraz 28.7.2017 niekoľko stoviek killometrov od nášho bydliska ju zrazilo auto. Išli sme ba výlet, zastavili sme sa na obed v jednej reštaurácii, ktorá mala vo svojom.dvore. Z parkoviska vyštartovalo auto, ktorê ešte zastavilo niekoľko metrov od nás, šofér sa rozprával s niekym cez okno.
Otočila som sa odložiť veci do auta. Naraz mi trhlo s vodítkom a keď som ss otočila, videla som tú najhoršiu vec vo svojom živote.Videla som odchádzajúce auto, spod ktorého vyliezla naša Dorylla. Pozrela sa na mňa, chcela sa ku mne rozbehnúť, ale už to nezvládla...niekoľko metrov odo mňa odpadla a behom minúty zomrela pred mojimi očami... nechcelo sa mi to veriť, odmietala som prijať túto skutočnosť, manželovi som v kuse opakovala, že toto už ja neprežijem...stále sa mi nechce žiť, prečo ona? Prečo psík rozumný, šikovný, múdry , krásny a taký mladý? Veď mala ešte len rok...plná radosti zo života, .,a ešte že prečo sa to stalo zase mne? Prečo moji miláčikovia tak tragicky? Ja už tomu nerozumiem, ale jedno viem, nesmiem mať viac psíkov, aj keď ich milujem, nesmiem riskovať, že pri mne budú mať krátky život...



spomienkový predmet

(tamara, 31. 5. 2017 23:39)

Tak to som ani len netušila, že je takáto možnosť. Je to veľmi pekné, že niekto myslí na zvieratká a umožní takúto krásnu rozlúčku

spomienkový predmet

(Erika, 31. 5. 2017 19:14)

Mne zomrel psík pred pol rokom a stále som sa z toho nedostala :( mám na neho krásnu spomienku, po kremácii som si nechala z jeho popola vyrobiť prstienik a budem ho nosiť navždy pri sebe. Keby niekto chcel viac info, robí to firma topa.sk

Eni chybas mi.....

(Andrea, 21. 10. 2016 14:39)

Bolo to iba vcera ked som sa musela rozhodnut ju nechat uspat nakolko moja laska k nej vidiet ju ako sa trapi ked jej voda zalievala pluca a nedalo sa uz nijak pomoct a ani nic nezaberalo a pred mojimi ocami sa dusila a lapala po dychu......
Eni civavka moja moje vsetko moja laska moj zivot moj usmev moja radost moja obava moje vsetko! Po krasnych 14 spolocnych rokoch tvoj cas prisiel...Kedze to bolo iba vcera a som uplne mimo placem kazdu chvilu a ta bolest z toho ako mi chybas sa neda ani opisat....milujem ta vzdy budem a ked si zaspavala som ti to opakovala milion krat a viem ze si pocula....
Ostali mi este dvaja psi a macka takze dufam ze moja svorka mi pomoze rychlejsie sa ztoho dostat.:(

Re: Eni chybas mi.....

(dara, 17. 1. 2017 11:09)

takto nikto nemusi nikoho uspat. kazdy by mal odist prirodzene a nie bolest pred smrtou ustupi. Len ludom je pohodlnejsie dat niekooho uspat.... ludia co davate uspat a obhajujete sa samy pred sebou slovami" takkto to bolo pre nu, jeho lepsie" nie klamete sa a obrali ste sa o cas, ktory Vam este ostal. Ja Vas chapem bolest je stale rovnaka ale eutanasia nie je dar... je to prekliatie. Dnes davaju uspat aj len ppreto ze idu prec...
Hnus ludia tamto. Vy cakajte tych vasich spat. Mam zijuci dokaz ze sa nasi milackovia vedia znovuzrodit ... a mate sancu znova urobit to lepsie a viac lasky im vratot. lebo nie my im davame ... to oni nam! Vyuzite potom sancu , vzdy ich spoznate verte mi.... milujte ich bezpodmienecne ako oni nas... ja sa to ucim

Re: Re: Eni chybas mi.....

(Inga, 30. 3. 2017 10:24)

Dara myslíš že sa to môže stať aj krátko po jeho smrti? Že sa vráti?

Môj pes bol môj život

(Daniela, 14. 12. 2016 15:00)

Mám veľmi ťažké obdobie, ktoré musím zvládnuť :-( som už týždeň ako bez duše, neviem prekonať stratu svojho psíka. Mala som krásneho vlčiaka mal 10 rokov a musela som sa s ním rozlúčiť. Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie chcela som to oddialiť do nekonečna aby k tomu nikdy neprišlo, ale bohužiaľ realita bola krutá že inej cesty nebolo... Už dávnejšie mu začali zdravotné problémy s bedrovými kĺbami a vekom sa to stupňovalo teraz to prišlo do štádia že nevládal vstávať ešte sa snažil ale bolo vidieť ako bolestivé to bolo. Posledné dni celé preležal, pohyboval sa len minimálne, odmietal byť vo svojej búde, nechcel ísť na iné miesto, jedol menej a bez chuti len akoby zo zvyku, smutné oči ktoré na mňa pozerali hovorili za všetko...netešila ho ani moja prítomnosť čo predtým mal veľmi rád, uťahoval sa na miesta kde nikdy neležal..nechcela som si nijako pripustiť že by bol koniec blízko .. môj názor bol že nikdy ho nenechám trápiť v bolesti a bezvládnosti on by veľmi trpel a to som nemohla pripustiť...toto mi hovoril rozum a pritom mi srdce pukalo.. po rozhovore s veterinárom že lieky proti bolesti sú zase len dočasné riešenie a bolesti sa iba zmiernia nebolo na výber... nikdy viac to nechcem zažiť a vôbec neviem ako som to zvládla na ten deň nikdy nezabudnem bol ťažký a každý jeden deň je ťažší je to krátko udialo sa to pre týždňom, ale neviem ako bude ďalej vo mne sa niečo zlomilo a cítim iba smútok a žiaľ... hnevám sa na všetko okolo mňa lebo tak strašne mi chýba...veľmi som sa na svojho psíka upla ako som mu zvykla hovoriť že: " ty si môj život" veľmi rád počúval moje lichôtky ktoré som mu stále hovorila, bol to veľký rozumný psík a nikdy by som nemyslela že psík tak môže rozumieť človeku..mali sme úžasný vzťah... krásnych 10 rokov bol členom našej rodiny, mali ho radi deti ktoré s ním strávili krásne chvíle, každého vždy čakal každému z nás sa veľmi tešil, manžel bol pre ňho úplne najlepší pán :-) tá radosť keď prišiel z práce... je toho veľmi veľa všetkého pekného čo sme spolu prežili..je to neskutočná strata a neviem ako všetko zvládnem bez neho...bol to môj pes ...ktorý bol pánom nášho dvora... zrazu je všetko prázdne a tiché....všade ho vidím a všade mi chýba...bola som s ním do konca aby cítil že nie je sám... a aby vedel že som stále s ním..... a navždy aj zostanem .... ten žiaľ a smútok sa nedá slovami vyjadriť je to obrovská bolesť .....

Re: Môj pes bol môj život

(pozrite pribeh Julinky, 14. 1. 2017 10:16)

je pribeh Julinky : https://www.facebook.com/nezavirejte/posts/1362415673811161?comment_id=1849955375226066&notif_t=feed_comment_reply&notif_id=1484356287695977
toto je majitel vy by ste uz davno dali psika utratit. A neplacte tu teraz.... obrali ste sa o cas. Majitelia bojuju a vsetko sa da ak sa chce. Aj psik co ma rakovinu si nezasluzi byt utratey lebo lekar to povie..... tamto su pani nie tvela z Vas o ktorych tu cita,m. Ja by som mikdy nedala nikoho utrati... snazila by som sa ako Julinkyni pani. zamyslite sa co bola pravda. Ano smutok ostatne ... a tazko je , tak spon spominajte a cakajte ich spat....
Smutok a spomienky je to jedine co nam po nich zostabne a nehambite s aplakat.... nie je to iba zviera.... nie!!!!!!!