Choď na obsah Choď na menu
 


9 rád, ako prežiť stratu psa

2. 12. 2013

 Každý, kto prežil umrtie milovaného domáceho miláčika vi, akú intenzívnu bolesť to spôsobuje. Neviete, ako zvládnuť svoje pocity a ako toto ťažke obdobie prekonať? Možno vám pomôžu niektoré z nasledujúcich rád:

 

1. Je to normálne, že ma to tak trápi?

Intenzívny žiaľ nad stratou domáceho miláčika je prirodzený. Nenechajte si od niekoho nahovoriť, že sa chováte hlúpo alebo príliš sentimentálne.So svojim miláčikom ste strávili mnoho rokov a stal sa súčasťou vášho života. Bol pre vás zdrojom nepodmienečnej lásky, kamarátstva, zábavy a radosti. Takže sa nedivte, že vás jeho strata ničí. Nedovoľte ostatným aby vám hovorili, ako sa máte cítiť. Na druhú stranu nezabudnite, že nieste sami, tisícky majiteľov domácich zvierat prešli rovnakou smutnou skúsenosťou, akú teraz prežívate vy.

2. Čo ešte možem cítiť?

Ľudia reagujú na stratu svojich milovaných bytosí všelijakými sposobmi. Okrem pocitu smútku a straty sa možete stretnúť aj s ďalšími emóciami. Je to napríklad pocit viny za nehodu alebo chorobu, ktoré zviera postretli. Je však zbytočné sa zaťažovať takýmito pocitmi viny, pretože váš žiaľ sa tým ešte prehĺbi. Niekto sa zase snaží poprieť, že jeho miláčik je preč. Nedokáže si predstaviť, že ho už nebude vítať pri dverách, keď príde domov. Niektorí ľudia si zase predstavujú, že ich miláčik je ešte stále nažive a niekde trpí. Sami sa tak potom trápia strachom oňho.Je pre nich potom preto obtažne prijať ďalšie zviera do rodiny, pretože im to pripadá neloajálne voči tomu predchádzajúcemu.Niekto sa sostratou vyrovnáva tak, že je nahnevaný na toho, kto podľa jeho predstáv može za smrť zvieraťa.Na veterinára, ktorý včas nerozpoznal nejakú chorobu či vodiča auta ktorý ho zrazil a podobne. Niekedy je to aj oprávnené, ale vždy vás to vedie od najdoležitejšej úlohy - vyrovnať sa so svojím smútkom. Takýto žiaľ može sposobiť aj depresie. 

3. Ako sa mám s tím vyrovnať?

Najdoležitejšie je byť sám k sebe úprimný a priznať si, čo cítim. Nepopierajte svoju bolesť alebo pocity hnevu. Už tím, že si ich pripustíte a preskúmate ich, možete so svojimi citmi začať pracovať. Máte právo cítiť smútok a bolesť, ale aj zlosť a pocit viny.Pripustite si svoje city predtým, ako sa začnete sami seba pýtať, či vobec na nich máte nárok. To vám pomože pochopiť čo pre vás strata miláčika skutočne znamená. Niekto svoje emócie vyjadruje v poviedke, básni, piesne alebo dopisu... Niekto o sovjej strate rozpráva s ostatnými. 

4. S kým o tom mám hovoriť?

Pokiaľ máte príbuzných, ktorý majú radi zvieratá tak určite pochopia, že vás to veľmi trápi.Neskúšajte svoje pocity skrývať len preto aby ste posobili kľudne a silne. Najdite si niekoho, s kým sa o tom možete porozprávať.Vyspovedajte sa svojim priateľom, pred ktorými sa nebudete hanbiť plakať. 

5. Kedy je správny čas na eutanáziu?

Váš veterinárny lekár vie najlepšie posúdiť fyzickú kondíciu vášho miláčika a kvalitu jeho života. Pokiaľ má vaše zvieratko chuť k jedlu, reaguje na pozornosť majiteľa, vyžaduje jeho prítomnosť a má chuť sa s ním hrať a zapojiť do rodinného života, zdá sa, že na to ešte nie je čas. Ale ak zviera pocituje stále bolesti, podstupuje ťažké a stresujúce ošetrenia, ktoré mu veľmi nepomáhajú, nereaguje na náklonnosť, nepozná svoje deje, potom sa jeho majiteľ pravdepodobne rozhodne ukončiť spoločné trápenie. Predlžovanie totiž hnepomože nikomu z vás. Pre nikoho nieje toto rozhodnutie ľahké a bezbolestné, ale niekedy je to skutočný sposob ako prejaviť svojmu miláčikovi svoju lásku. Mnohí majitelia potom cítia veľkú úľavu.

6. Čo mám robiť ďalej?

Keď zviera zomrie, musíte si vybrať, ako so svojím miláčikom naložíte. Môžete ho nechať na veterinárnej klinike, možete ho pochovať na jeho obľubenej záhrade či lúke, nechať ho spopolniť a popol dať do urny alebo ho rozprášiť alebo ho pochovať na zvieracom cintoríne, ktorých je na Slovensku mnoho. 

7. Čo mám povedať svojím deťom?

Vy sami dokážete najlepšie posúdiť, koľko informácii dokážu vaši deti uniesť. Ale nepodceňujte ich. Možno zistíte, že keď sa s nimi úprimne porozprávate o smrti zvieraťa, pomôžete sa im lepšie vyznať v pocitoch, ktoré smrť zvieraťa sprevádzajú, a tiež predídete zbytočným predstavám a obavám. Budte poctivý a úprimný, nehovorte im že zviera zaspalo alebo odišlo. Je dosť možné, že potom budú očakávať jeho návrat. Neskrývajte pred deťmi váš smútok, určite bude lepšie ak sa dieťa vyplače vo vašom láskyplnom objatí. 

8. Budú moje ďalšie zvieratá smútiť tiež?

Zvieratá sú členovia rodiny a tiež si všímajú každú zmenu v ich domove. Často k sebe zvieratá navzájom priľnú a tím pádom budú tiež bolestne prežívať odchod ich každodenného spoločníka. A neplatí to iba pre psích parťákov alebo mačky, platí to aj vzájomne - psy smútia za mačkami a naopak. Buďte preto k svojim miláčikom pozornejší a láskyplnejší ako inokedy, aby ste im pomohli to lepšie prekonať. Pamätajte, že keď im budete chcieť domov nové zvieratko, nie vždy ho hneď príjmu, ale situácia sa časom zlepší. To, že sa sustreďujete na prejavovanie lásky svojim pozostalým zvieracím kamarátom, môže byť pre vás najlepšia terapia. 

9. Mám si hneď zaobstarať nového miláčika?

Všeobecne sa to nedoporučuje. Potrebujete čas, aby ste prekonali sovj smútok a pocit straty. Uvedomte si aj to, že nové zvieratko bude iné, ako to predošlé, a nemože ho nahradiť. Nie je dobré dať novému to isté meno a porovnávať ho s predošlým. Osvojte si nové zviera až vtedy, keď budete schopní ísť ďalej a vytvoriť s ním nový dlhý a láskyplný vzťah. Pretože to je to, po čom zvieratá túžia. A je ich veľa, ktorí čakajú možno práve na vás.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Re: Rýchle a nečakané...

(Andrea, 21. 10. 2016 14:53)

No presne ked som prisla domov vecer hotova vytrasena v soku ani som nechapala co sa stalo po uspani mojej lasky u doktorky.....a to zaspavanie nechapala som uplne moja mysel si somnou robila co chcela raz ze ved eni je vedla mna potom ze nie ved uz tu neni a plac velky a chvilkami som ani nevedela ktora realita je pravdiva....hrozna noc zaspavat bez kazdovecernej mojkacky pusiniek a zaspavani malej civavy na doslova mojom krku.....ona co mi dokazala pozerat do oci 5 minut a ani neuhla a ten zamilovany pohlad .....................a potom ze neplac kazdy den....ja len dufam ze ta bolest coskoro pominie a dokazem to brat ako kolobeh zivota a presne ze zvierata smrt neberu tragicky..oni si uvedomuju odkial prisli a kam aj pojdu a vedia ze tu su iba docasne.....zachvilu si idem pre urnicku a uz len ten pocit ze aj ked uz nie v takej podobe ale aspon v nejakej ju budem mat pri sebe ma ukludnuje....:)

moja najmilovanejšia

(Tina, 4. 10. 2016 18:46)

Dnes sú to presne tri mesiace od nešťastnej nehody..mali sme s priateľom to najhravejšie a najenergickejšie zvieratko..sučku jack russella Miu..chodila s nami úplne všade..na každú jednu túru-nevynechala ani Alpy..bola proste hustá!:-)...nikdy som si nevedela pripustiť, že raz by som o ňu mohla prísť..ale to asi každý kto má zviera ako člena rodiny..nechcem veľmi písať o tej nehode, ale stalo sa to pri hre..keď boli u nás "svokrovci"..po dlhej prechádzke Prahou, kde žijeme..na jednom z najkrajších miest..vždy sme na ňu dávali pozor a vyčítam si každý deň, že som ju pustila z vodítka, aby našla priateľa..zakričal na ňu, ale ona sa rozbehla na opačný smer..bola to sekunda..na vedľajšej ceste kde nešlo polhodku žiadne auto..to je však teraz už jedno..nevrátime to naspať..prežili sme s ňou žiaľ len 7 rokov, ale myslím, že bola s nami veľmi šťastná..dali sme jej všetko až na tú osudovú chybu!:-/..Mimi nech si kdekoľvek si stále s nami!:-*

dna28.8.2016

(marian, 30. 8. 2016 11:26)

Pred dvoma dnami nam nahle zomrela sucka do stala mozgovu prihodu z manzelkou nam velmi chyba krizenec rotwajlera a vlciaka nasa milovana Linduska spominame na nu spala pri nas lubili sme ju nevieme co dalej taky je zivot,je nam luto ze sme ju nemohli pochovat u nas na chate lebo doktor tvrdil ze musi prist asanacka a tak ju zobrali na kremaciu

Wava

(Mara, 17. 7. 2016 19:32)

V piatok 15.7.2016 mala moja mačička 10 rokov.
Namiesto oslavy 10. narodenín sme mali pohreb.
Ráno, ako vždy sme sa išli prejsť na pavlač. Cica ale s nami nešla zdalo sa mi že v byte niečo divoko naháňa. Tak som išla len s kocúrikom
Keď som sa asi za tri minúty vrátila našla som mačičku mŕtvu.
Bez výstrahy bez varovania.
Obchádza ma hrôza a des, že to nebehala radostne po byte, ale z posledných síl bojovala o život - preto tie údery a nárazy.
A ja som si myslela, že sa hrá......ani som sa neobzrela.
Veterinár povedal že dostala infarkt.
Dávam si otázku, či nemal veterinár už dávno zistiť, že má srdcovú vadu, hovorila som mu, že malá už 4 roky pokašliava. Ale nechcela som sa vnucovať, nechcela som sa presadzovať a tak som svojej mačičke skrátila život, ktorý si mohla liekmi úspešne predĺžiť.
Je mi to tak hrozne hrozne ľúto.
Plačem za ňou bolo to svetlo môjho života milovaná priateľka a drahé nežné dievčatko. Som stara a chorá, ešte mam kocúrika a aj keď je zlatý je to taký malý odľud.
Stratila som 10 rokov nepodmienečnej veľkej lásky. Strašne mi chýbaš Wava.

Smútok za psíkom

(Gaos3, 15. 4. 2015 13:34)

Veľmi poučné a citlivé rady. Práve som musela dať uspať svojho psíka a je mi ťažko. Článok mi pomohol.

Re: Smútok za psíkom

(Izabela, 30. 11. 2015 3:07)

Som rada, ze sa pisu aj taketo riadky.........akurat ide do psieho neba Lucinka, moja havka, ktora bola clenom nasej rodiny, a musim to predychat, a je to tak, na noveho psa si hned netrufam.......z

Re: Re: Smútok za psíkom

(Lina , 13. 6. 2016 20:58)

Mne odišiel psík včera. 15.6.by sa bol dožil 9.rokov.Tá bolesť je neskutočná, v kuse plačem a prihováram sa mu,ako keby bol pri mne. Ja som ho brala ako človeka, on vycítil moju bolesť a trápenie a dokázal mi dodať energiu, aj keď bol drobný,mal 1,30kg, môj malý yorkshir,môj Gypsy.Je mi ako keby som stratila najlepšieho priateľa,alebo rodinu :'(

žiaľ

(goldik, 6. 5. 2016 11:55)

Teraz 4.5.2016 sme museli dať uspať nášho maznáčika maltezáčika GOLDINKA, ktorého sme mali presne 14. rokov. Bol to člen rodiny, parťák a nevieme sa s tým vyrovnať. Asi pred 3. mesiacmi začal chudnúť a minulý týždeń už horšie chodil a cez víkend prestal prijímať stravu. Diagnóza znela, že mu odišli obličky. Zverolekárka zistila okrem toho silný zápal, horúčku a navrhla nám dať ho utratiť. Iné sme nemohli ani uvažovať, nakoľko údajne mal hrozné bolesti. Plačeme za ním celá rodina momentálne nás nič nebaví.

Westik

(Marcela, 28. 2. 2016 6:37)

Dňa 26.2.2016 o 18.00 hod.sme sa rozlúčili s naším bielym psačim chlapčekom. Až teraz viem pochopiť ľudí čo pri strate svojho miláčika si poplacu. Náš eno sa dožil 13 rokov a 6 mesiacov, bol s nami 24 hodín denne. Bravali sme si ho všade spolu. Či do práce alebo kaviarne, reštaurácie. Keď sme s manželom prišli niekedy bez psika, každý známi sa nás pýtal a kde máte psíka?Bol strašne chorý, celý týždeň vracal a už neprijimal ani potravu. Jeho očka tak smutne na nás pozerali,v duchu hovorili pomôž mi. Dali sme ho uspinkať.

velky žiaĺ

(Klara, 24. 2. 2016 12:20)

Nam psik odišiel do nebička 22.2.2016.Mal len 6 ročkov...domov sa vratil cely dorantany.V deke zabaleneho som niesla k zverolekárke.Museli sme suhlasiť s eutanáziou...inak by po zošivanī velmi trpel.Ani si neviete predstaviť moju obrovskú bolesť v srdci,ktorå je a mám pocit čím ďalej tým väčšia...neviem sa s tym zmieriť.Som na materskej.Hneď ráno chodím so synčekom von,len aby som nemusela sedieť doma a premýšlať.Ale aj na ulici pri pohĺade na ineho psíka sa rozrevem a neviem prestať...

smutna

(martina , 19. 2. 2016 21:42)

Aj mne odisiel moj milovany havinko.pred jednym dnom sme ho museli dat utratit uz mu nebolo pomoci mal hnisavy tazky zapal maternice...posledny den nevladal uz ani chodit len lezkal...mala som ho desat rokov...a vzdy ked ma nieco trapilo alebo ked mi bolo smutno som ho postiskala a bolo mi ovela lepsie, vzdy ked som prisla z prace domov ma vital a vrtel s chvostikom..pre mna ten psik znamenal velmi vela v mojom zivote..stale len placem chcela by som ho naspat uz mi ho ziadny psik nikdy nenahradi on bol psik jedinecny milacik moj...lubim ho velmi a vzdy budem...uz sa na mna pozera z nebicka ;-( a je pravda ze clovek co nemal psika nevie pochopit aku bolest prezivam..uz nikdy ma doma neprivita.. :-(

velký smútok

(Nelly, 4. 2. 2016 8:36)

Naša Nika odišla do psieho nebíčka 3.2.2016 dožila sa krásnych 16 rôčkov.Strašne nám všetkým chýba.Neverila som,že ma strata zvieratka tak bude bolieť,ale bolí naozaj velmi :( Všade kde sa pozrem ju vidím.Neskutočne mi chýba.Článok je naozaj velmi pekný a komentáre ktoré čítam sú plné smútky a velkej lásky.Držkajte sa všetci

Re: velký smútok

(ema, 14. 2. 2016 19:16)

My sme prišli o nášho miláčika práve dnes ... a hľadám spôsob ako sa s tým vyrovnať. Mali sme ho 11 rokov a 3 mesiace. Bol to nááš miláčik. Dnes nám ho zrazilo auto a straaaaašne, prestrašne to bolí. Neviem, čo by pomohlo... Je to naozaj veľmi, veľmi smutné. Mať ho tu ešte aspoň na hodinku, vystískala by som si ho a nepustila z náručia. Prejavujte svojim miláčikom lásku pokiaľ ich tu máte, aby ste to potom neľutovali...

Prazdno

(Slavka H., 26. 9. 2015 19:40)

Dakujem autorovi za citlive slova/rady. Pred par dnami som dala suhlas na eutanaziu svojej sucky NO a napriek tomu, ze som bola pri tom a ze na to boli dovody sa s tym stale neviem vyrovnat. Velmi mi chyba a vobec som necitila ulavu, dokonca pochybujem o svojom rozhodnuti napriek tomu, ze som si vedoma, ze sa uz neda vziat spat. Dokial som si neprecitala tento clanok, myslela som si, ze nie je normalne citit az takyto hlboky/intenzivny smutok. Kazda spomienka na nu ma rozplace, pohlad na prazdne deky/miesto, kde lezala a este stale nie som schopna odlozit jej misku, kosik, obojok, vodzku, lebo mam pocit, ze by to bolo voci nej nefer. Mala som ju od jej 6tich tyzdnov a dozila sa veku 12tich rokov a jedneho mesiaca. Chyba mi. Vsetkym, kto si presiel alebo prechadza niecim podobnym prajem skore "zahojenie"...

Re: Prazdno

(Jarka, 25. 1. 2016 22:43)

Rexik,sa stratil na silvestra,bol to psik mojich rodičov a nas neskutočne ľubil.Vedel sa smiat ako ľudia,daval am užasnu lásku.Hľadali sme ho 4 dní.Citím akoby mi vytrhol iekto srdce,všetcimame pocit viny,že sme ho neustražili.Ta bolesť je tak intenzívna,že mesiac v kuse plačem,akoby nič už nedavalo zmysel.

Majlo

(Denisa, 12. 1. 2016 1:50)

Mne odisiel psík 10. Decembra a vzdy mi je tak smutno neviem si to prestat davat za vinu a preco to prislo tak rychlo

Majlusko

(Denisa, 12. 1. 2016 1:49)

Mne odisiel psík 10. Decembra a vzdy mi je tak smutno neviem si to prestat davat za vinu a preco to prislo tak rychlo


« predchádzajúci

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6